V bare s názvom Club 47 je dnes živo. Vlastne je tu najživšie od začiatku letných prázdnin. V obrovskom klube je zhruba 100 mladých ľudí, ktorí zapíjajú svoj posledný voľný deň. Zajtra totiž začína škola.
Hudba hrá na maximum až sa otriasajú plastové poháre naplnené nejakým alkoholom a vázičky, ktoré by mali slúžiť ako dekorácia. Všade je veselo. Zajtrajší študenti si chcú tento deň užiť a zabaviť sa aby počas pochmúrneho školského roka, ktorý trvá 10 mesiacov, mali príjemné spomienky.
Parket je preplnení. Ľudia sa tlačia na seba ako sardinky v konzerve a tancujú ako o život do rytmu hudby. Vlastne tancujú akoby to nacvičovali minimálne rok. Všetky pohyby sú skoro rovnaké, otočka tam a otočka späť.
Až na jedného. Vysoký, štíhly mladík s kučeravými vlasmi si ide svoje. Hudbu až tak nevníma, skôr sa sústreďuje na vibrácie, ktoré sú cítiť v telách okoloidúcich. Možno trochu mešká ale snaží sa. Nemá to ľahké, lebo ak sa na chlapca poriadne zadívate, zistíte že chlapec má načúvatko na pravom uchu.
Harry, tak sa mladý chlapec volá, má vadu v uchu, ktorá mu bráni počuť tak dokonalo ako ostatný, čo však on nedáva nejako extra najavo. Energiou nabité chlapcovo telo statočne bojuje so svojim handicapom a víri sa, síce trochu nemotorne, do rytmu.
V Clube 47 je živo. Každý sa chce zabaviť a užiť si to ako sa len dá. Ale späť k mladíkovi, ktorý medzičasom odišiel z parketa aby sa následne objavil pri bare a s chuťovými pohárikmi pripravenými na chuť nejakého tvrdého alkoholu.
A tu začína náš príbeh.
***
Mám pocit akoby som sa hral na slepú babu. To viete keď niekoho dlho točíte okolo jeho osi a zrazu prestanete tak dotyčný má problém s rovnováhou. Tak nejako sa cítim aj ja. Veci okolo mňa sa podozrivo vznášajú a akoby aj oni tancovali ale musím povedať že im to ide mizerne.
„Hej, ešte jednu tequilu" skríknem na barmana. Len na sekundu na mňa pozrie a mieša ďalšie kokteily. Asi by som sa aj urazil ale keď vidím ten náprask a plus ešte prichádzajú ďalší, kašlem na to čakať a skočím za bar. Ako skúsený barman si nelejem požadovaný nápoj a vypijem ho na ex. Chuť tequily spôsobi triašku na celom tele a hrejivý pocit niekde v hrudi.
„Nemal by si piť, si v práci" v tom hluku započujem nejaký hlas. Som dosť prekvapený že ho vôbec počujem ale zas stojím ani nie centimeter od baru, o ktorý sa opiera dotyčný.
„Ha.. ale... ja totiž.. Čo to bude?" nakoniec sa nejako vyhapkám a konečne pozriem na hosťa. Je nový. Ešte som ho v meste nevidel. Modré oči, pekná tvár a čierne vlasy. Asi, v tomto „svetle" nevidno dobre.
„To čo ty" mykne hlavou k tequile. Zručne mu nalejem pohárik a podám mu ho pričom sa rukami obtrieme o seba. „Na zdravie" milo sa usmeje a kopne to do seba. „Ešte jeden" usmeje sa znova a podáva mi pohár. Nalejem do jeho ale ani sebe nešetrím a tak si štrgneme spolu. „Som Harry" ozvem sa a pohár položím na pult, pričom preskočím bar a sadnem si na barovú stoličku vedľa neho. „Louis, som tu nový" otočí sa ku mne a tiež si sadne. Sme dosť blízko aby sme sa vôbec počuli lebo hudba hrá naozaj nahlas.
„Ja viem" žiarivo sa usmejem a vlasy, ktoré mi spadli do očí prehodím dozadu. „Ako?" spýta sa pričom v ruke točí svoj pohárik. „Ešte som ťa tu nevidel. Nastupuješ zajtra do školy?" spýtam sa no v zapätí dopoviem. „Alebo kašli na to, je posledný deň prázdnin, poď radšej tancovať" usmejem sa a vstávam. Opatrne aby sa so mnou nezatočil svet sa postavím na svoje miestečko na parkete a zavriem oči aby som si vychutnával hudbu. Niečo mi hovorí že aj keď som nevidel Louisa šiel za mnou. A to niečo má pravdu keď sa mi okolo bokov obtočia jeho ruky. „Rád tancujem takto" vysvetlí mi a stisk ešte zosilní pričom si ma pritiahne bližšie. Vlastne sa oňho popieram celým chrbtom. Určite to vyzerá akoby sme boli milenci.
„Dobre tancuješ" šepne po minúte ticha, keď sa len kmitáme z boka na bok. Odpoveďou mi je len jeho smiech. „Aj ty" šepne pri mojom uchu a zľahka ma pobozká na krk. Pri dotyku mi naskočí husia koža. Krk natočím tak aby mal k nemu lepší prístup a nechávam sa pusinkovať.
„Krásne na mňa reaguje" šepne si viac menej pre seba ale sme dosť blízko aby som to počul. Ruky mu omotám okolo krku a prsty ponorím do jeho hebkých vlasov, ešte stále neviem ich skutočnú farbu. Jeho hlava sa natočí tak aby mi mohol pozerať do očí. Zdá sa mi že sú ešte bližšie ako predtým.
Natočím hlavu ešte viac aby som sa priblížil k jeho perám, ktoré ma volajú ako magnet. Naše pery sú od seba milimetre. Zvádzame očnú bitku, v ktorej od povolí a pobozká ma. Prvotný pocit je malátnosť. Zhodím sa mu do náručia a nechám aby ma bozkávali tie jeho mäkké vankúšiky. S citom a ľahkosťou ako motýlie krídla. Bozk však netrvá dlho lebo v rifliach sa mi rozvibruje mobil. Jediný kto mi o tomto čase môže volať je mama. A to znamená jedno, večierka.
„Musím" zamrmlem mu do pier a odtiahnem sa aby som si uistil môj odhad. Nemýlim sa. Na dispeli svieti SMS aby som prišiel domov. „Musím ísť, tak zajtra v škole" usmejem sa na neho a darujem mu jeden ľahký bozk. „Ahoj" kývnem mu a stratím sa v Clube 47.
***
Prvá hodina. To bude masaker. Čo som sa dozvedel od jedného študenta, vraj učiteľ, ktorý nás mal učiť biolu, si zlomil nohu a tak nám pridelili nového učiteľa, ktorý sa tu len včera prisťahoval.
Rovnako ako Louis... prstami si prejdem po perách a spomeniem si na jeho pery.
„Študenti, posadajte si. Ako vidím správy sa šíria rýchlo. Učiteľ Mckinnley si zlomil nohu pri turistike a tak nám prišiel pomôcť jeho vnuk pán Tomlinson" po riaditeľkinom prejave akoby v triede nikto nebol. Je až podozrivé ticho a tak chce nechce sa odpútam od svojho Louisa aby ma čakal šok.
Pozerám sa do modrých očí rovnako šokovaných ako sú moje.
KAMU SEDANG MEMBACA
sexy teacher Larry Stylinson
Fiksi PenggemarV clube 47 sa po prvý krát stretnú dvaja ľudia. Mladý Harry a o niečo starší Louis. Medzi nimi prebehne iskra a užijú si krásny večer. Harry je Louisom očarený až dovtedy, keď príde na druhý deň do školy a zistí, že Louis Tomlinson je jeho učiteĺ. A...