sexy teacher Larry Stylinson

Part 5

„Prosím?!" ozve sa Louis a pustí ma ale tak že ma viac-menej skryje za svoj chrbát. Keby som nebol v takom šoku v akom som, určite by som sa na neho nenalepil a nesledoval celú situáciu ako tretia osoba.

„Počul ste, bozkávate môjho priateľa" jeho hlas zarezonuje mojim vnútrom. Je chladný ako ľadová kriha. „Harry, poď sem" natiahne ku mne ruku a očakáva. Mám alebo nie? Moje váhanie je sekundová záležitosť. Zayn mi nijako neublížil a dokonca mi aj teraz pomáha zatiaľ čo Louis...

Posledný krát sa pozriem na Louisa, vykročím z poza jeho chrbta a prijmem Zaynovu ruku.

„Harry" šepne pán profesor. „Prepáčte pán profesor ale myslím že by ste asi mali zavolať Niallovi" šepnem a ruku v ruku odídem od neho. Už na mňa nevolá. Pochopil, že som ho počul.

Neuteká za mnou aby mi to vysvetlil a povedal že to tak nebolo. Že myslel iného Harryho, proste nič. Hneď ako zájdeme do vnútra, pustím Zaynovu ruky a zveziem sa po stene až na zem s očami plných sĺz.

„Harry" šepne Zayn a prisadne si ku mne. „Ď-ďakujem že si mi pomohol" rozvzlykám sa naplno a nečakane ho objímem. Potrebujem oporu. „No tak, Harry, neplač. Bude to dobré" snaží sa ma nejako upokojiť aj keď sa mu nedarí. „Prepáč, ja neviem ako utešiť gayov. V tom nie som dobrý" letmo sa usmeje a čaká pokiaľ sa ako tak nepozviecham.

„Už je dobre" pustím ho a trochu sa hanbím. Predsa len toho chlapca poznám ani nie 24 hodín a už ma zachránil dvakrát. Raz pred ním a raz predo mnou samým. „Naozaj" overuje si ale po mojom prikývnutí ma aj on pustí a obaja sa postavíme.

„Akú hodinu máme teraz?" spýtam sa aby som prišiel na iné myšlienky. „Telesnú ale takto tam ísť nemôžeš. Poď" potiahne ma za rukáv k záchodom. „Umy si tvár a poriadne sa vydýchaj. Vyzeráš akoby si fetoval" zasmeje sa na svojom vlastnom vtipe a odíde.

Poslúchnem jeho radu. Na záchode strávim asi desať minút až pokým nevyzerám ako tak v poriadku. „Fajn, môžeme ísť" usmejem sa na neho keď vyjdem zo záchodov. Spoločne vojdeme do šatne a rýchlo sa prezlečieme lebo hodina už začala.

„Malik, Styles, kde, dočerta, trčíte?! Už máme hodinu desať minút. Bežte na ihrisko a sajte si dvadsať kolečiek aby ste pochopili že na hodinu sa chodí včas" vrieska po nás profesor a nám neostáva nič iné ako poslúchnuť jeho rozkaz.

Snažím sa nemyslieť na nič. V hlave mám roj myšlienok, ktoré mi silno vzučia v hlave ako osi ale snažím sa to nevnímať. Au, spomienka na Louisa a na spoločne strávené poobedie u nás doma. Au, ďalšia myšlienka ako spolu tancujeme v klube. „Au" pichne ma pri srdci kvôli čomu spomalým.

„V pohode kámo?" zakričí na mňa Zayn, keď až príliš spomalím. „Asi áno. Len som vyčerpaný. To nič" zakričím na neho a bežím ďalej.

Bolesť v hlave a v srdci sa snažím ignorovať. Hluk myšlienok pridáva na intenzite a mne sa robí čierno pred očami. Fľaky sa zväčšujú až som nútený zastaviť, lebo nič nevidím. „Harry" počujem už len niekoho zakričať, skôr ako padnem na zem. Ten hlas patril Louisovi.