Je večer, tma svieti len mesiac a ja spím a nechcem sa zobudiť. Prečo? Pretože sa mi sníva krásny sen o dokonalom chalanovy. Sníva sa mi ako sa držíme za ruky, ako ma objíma a pomaly sa približuje aby mi dal pusu a zrazu.... niečo tu hrá nie aká hudba? Zvoní mi mobil to nieee! Ja nemôžem otvoriť oči nechcem aby som sa zobudila a zistila že to bol všetko len sen! Nemôžem sa vyhýbať realite! Otvorím oči a vidím že mi volá mamina. Keď sa dorozprávame veľmi neochotne sa postavím s postele a idem dole do kuchyne. Ako každé ráno sa naraňajkujem, umyjem, oblečiem a urobím všetko čo robí asi každé dievča. Už potom len čakám na telefonát najlepšej kamarátky a vyberieme sa do kostola. Ideme tam a jediné na čo myslím je on. Pretože viem že ho tam uvidím. Je to miništrant. Celý čas čo tam sedím tak s neho nespustím zrak. Pozrel sa na mňa? Stále si vravím v hlave že je to možno ten pravý, ten ktorý ma neopustí a má ma naozaj rád. Skončí kostol a ja som na ceste domov a stále myslím na neho. Celý deň si prezerám jeho profil na facebooku, instagrame a rozmýšlam nad tým či cíti ku mne to čo ja k nemu. Zrazu sa pozriem na hodiny. To už je jedenásť ? Musím ísť spať ešte si chvíľu pozerám jeho fotky a už sa teším iba na to ako ho znova uvidím vo svojich snoch.
