všetko

nemusím vymýšľať názov

začína sa noc
rumencový opar západu,
čo necháva mi akýsi pocit:
bezmocnosť

ponáhľam sa domov
dnes už bolo ľudí dosť
som noci hosť
lebo cez deň ma obloha neprijme

a tak sedím na mojom zmätku
zamykám dvere
otáčam sa na opätku
a odomykám myšlienky

chúďatka, cez deň
som ich zatvorila
konečne môžu lietať
len a len lietať

starosťou mať
iba či vpravo, či vľavo
a nemusieť sekundy počítať
kedy už prehovoriť mám právo

a nestišovať si hudbu
pri každom cudzincovi
z pohľadov nerobiť stres
nepáliť svoj vlastný, sleflove les

jednoducho - nemusieť;
neurčitok
nemusíš určovať
či robíš správny skutok

zabudnúť na orbitály,
mnohočleny a vzorce
pretože jediný vzor
ti má byť tvoje srdce

inštinkt dať do popredia
chodníky školy nech sa zjedia
ty si vyšliapeš vlastný
a to v lese, kde sa konečne cítiš krásny

konečne
nemusieť
konečne
môcť

a chcieť
a nemať obavy
zabudnúť na to, čoho si sa vždy bál
vrátiť sa ako popoluška na bál

a zažiariť
pretože konečne nemusíš
chceš a aj tušíš,
že toto si konečne ty

ty, ty aj ty.

\\

you all