100+2 Problems

10. Chapter

Kristen:

"Vy ste spolu spali?" Vykríkla a my sme si vymenili pohľady.

"Nie!" Odpovedali sme jednohlasne, no ja som sa znova pozrela na Louisa.

"Nespali! Že nie?" Uisťovala som sa.

"Nie." Pokrútil hlavou a ja som si vydýchla. Vážne teraz nepotrebujem začínať si niečo s nejakou celebritou. Aj keď je to Louis...

***

"Ehm no.... Asi by som sa mala ísť prezliecť, aby som ti mohla vrátiť tričko..." Nervózne som sa poškrabala na krku a slabo sa na Louisa usmiala. Toto bola fakt trápna situácia. Obzvlášť keď som si ani nepamätala čo som vyvádzala v noci. Len dúfam, že som nevyvolala nejaký trapas. "Daj - daj si zatiaľ niečo na raňajky a kávu a ja sa.." Pomaly som cúvala von z kuchyne, prstom mu ukazujúc, aby si spravil pohodlie, no keď som sa otočila, do niekoho som narazila. Očami som prešla po vypracovanej hrudi a krku až hore, kde som sa stretla s párom hnedých očí. Fuck, Malik! "Zayn?" Zamračila som sa. Čo do paroma u nás robí takto skoro? To si dnes zo mňa všetci robia srandu?

"Dobré ráno." Usmial sa na mňa rozospato a cez plece pozrel aj na Louisa a Miu, ktorým kývol na pozdrav.

"Čo tu robíš?"

"Bol som pozrieť Miu. Zabudla si? Včera si mi dala adresu."

"Ja si pamätám, že som ti dávala adresu, ale myslela som si, že sa tu zdržíš nejakú hodinu a nie ,že ťa tu nájdem aj ráno." Potriasla som hlavou čo som aj oľutovala, lebo ma rozbolela ešte viac. "Moment! Ty si tu spal! Ty a Mia! Vy ste...!" Behala som pohľadom z jedného na druhého.

"Neviem kto tu má na sebe len Louisovo tričko!" Vložila sa do toho Mia a ja som na ňu pozrela. "So Zaynom sme sa len rozprávali a pri tom sme zaspali na gauči. Nič viac."

"Veď dobre, dobre!" Zdvihla som ruky, akože sa vzdávam. "Idem sa ja radšej už prezliecť." Dodala som a radšej rýchlo zdrhla na poschodie.

V izbe som si rýchlo vyzliekla Louisove tričko a zo skrine si vytiahla nejaké svoje čisté veci. Hodila som si ich zatiaľ na posteľ a šla sa do kúpeľne trochu opláchnuť a učesať. Vlasy som si zapla do gumičky a vrátila sa do izby, aby som sa obliekla. V tej chvíli som skoro dostala infarkt!

"Oh prepáč!" Louis sa začal okamžite ospravedlňovať a hneď sa mi otočil chrbtom.

"Čo - čo tu robíš, Louis? Mal si čakať dolu! Vieš ako som sa ťa zľakla?" Rýchlo som sa natiahla po svoje veci a ešte rýchlejšie sa do nich navliekla.

"Fakt prepáč! Ja... Ja som si len prišiel po tričko, lebo so Zaynom už musíme ísť. Máme nejaké stretnutie."

"Aha, jasné..." Podala som mu z postele jeho tričko a on si ho hneď obliekol. Škoda! Už som nemohla obdivovať jeho tetovania. - Ty blbá, na čo to zas myslíš? "Ehm, Louis..."

"Áno?" Pozrel na mňa zvedavo. Tie jeho oči!

"Ja len.. No chcela som ti len poďakovať, že si ma včera dostal domov. Keby ťa nebolo, tak bohvie kde by som skončila. A ak som niečo vyvádzala, tak..."

"To nestojí za reč." Usmial sa. "Ale už toľko nepi. Nepristane ti to princezná." Žmurkol na mňa a podišiel ku dverám.

"Nebudem, neboj." Zamrmlala som si viac menej pre seba a šla za ním, no zastavil ma môj vyzváňajúci mobil. Vzala som si ho zo stolíka a bez toho, aby som sa pozrela kto volá som hovor prijala.