2. Perfect day ♥♥♥

578 34 0
                                    

Túto časť by som opäť chcela venovať babe, ktorá ma nikdy nesklamala a strašne ju ľúbim ... for BieberGirl116 ♥♥

Pomaly som schádzala dole po schodoch. Od kancelárie sa celou chodbou niesli hlasy. Pedpokladám že tej rodiny. Opatrne som zaklopkala na dvere a ozvalo sa iba tiché ďalej.

Otvorila som dvere a zbadala siluetu ženy sediacej na stoličke.  Vykročila som pravou nohou a posadila sa vedľa ostatných báb, ktoré som ani nepoznala. Sklonila som hlavu a čakala čo sa bude diať. 

Zrazu sa ozvalo silné buchnutie dverí.  Zdvihla som hlavu a uvidela nádhernú ženu.  Za ňou do kancelárie vkročil muž,  na pohľad celkom slušný.  Sadli si na dve voľné stoličky a  začali si nás obzerať.  Pravdu povedať, bolo to celkom nepríjemné.

"Dobrý deň." povedala tá žena a pozrela sa na mňa.  "Dobrý deň. Vy budete pani Malette ak sa nemýlim. " ozvala sa opatrovateľka.  "Nie nemýlite." "Takže. Toto sú všetky dievčatá vo veku 15 rokov v našom domove. Ako som si všimla stihli ste si ich už pozrieť." usmiala sa opatrovateľka a vybrala si nejaké papiere.  "Myslím že by som vás mala oboznámiť z každou jednou s nich. "  pani Malette prikívla a opatrovateľka začala rozprávať.

___________________

"Amy Wadson"  zdvihla som hlavu hore a pozrela sa na opatrovateľku.  "Áno?" slušne som odpovedala. Veď ako inak, vždy idem posledná. "Predstavíš sa sama,  alebo mám ja?" nadbihla obočie a pozrela na mňa prísnym pohľadom.

"Radšej vy. Vy ma poznáte lepšie jak ja sama." zamrmlala som si popod nos a sklonila naspäť hlavu dole.

"Amy je už od narodenia u nás v deckom domove.  Je veľmi slušná a nikdy s ňou neboli problémi. Nikdy nevyjadruje svoje pocity, čo je pre nás opatrovateľky veľmi zlé. Žiadne vážnejšie choroby nemala..... to je asi tak všetko. " no zrovna najrúžovejšie to nebolo .... ale čo už.

"Amy môžeš ísť potom si vás zavoláme." prikívla som na súhlas a odišla si sadnúť pred kanceláriu na lavičku.

"Aj tak si ťa nevyberú načo tu vôbec sedíš ... hmm ?? Si len obyčajná štetka, ktorá dáva každému !! "  pomaly , ale isto sa mi začali po tvári kotúlať slzy. Našťastie si tá krava sadla a nechala ma.

_______________________

"Amy je strašne uzavretá do seba a nemá žiadnych kamarátov, o ktorých by sa mohla oprieť.  Jednu dobu bola aj šikanovaná ostatnými deťmi ale potom to prestalo. Nuž obávam sa že to opäť začalo. Neviem či ste si všimli ale znovu sa začala rezať. Chceli sme jej v tom zabrániť ale nemali sme ako. Žiadnu žiletku ani ostrý predmet sme v jej izbe nenašli.  Raz už bola v nemocnici kôli tomu že skoro vykrvácala. Nerada to hovorím ale mám o ňu strach. " nič viac som už nepočula lebo decká začali kričať.

________________________

Po dobrej hodine si nás konečne zavolali do kancelárie.  "Všetky môžte odísť.... okrem Amy." pozrela som sa na opatrovateľku a tá sa na mňa usmievala. Aj nepriek tomu že som sa konečne po dlhej dobe usmiala, úsmev mi klesol keď som si všimla pohľady ostatných báb.

"Amy sadni si vedľa mňa." povedala pani Malette a ja som si opatrne vedľa nej sadla. Chytila ma za ruku a preplietla si so mnou prsty. Uprene som hľadela na naše preplnené ruky.  Je to krásny pocit.  Nikdy som ho nezažila.

"Oddnes patríš da našej rodiny Amy. S radosťou ti oznamujem že sme si ťa adoptovali. "

Tak nová časť je úspešne za nami.  Veľa z vás mi  na fb písalo aby si ju adoptovali tak tu to máte ... dúfam že som vas potešila :*

Po dlhej dobe je Amy konečne šťastná.  Zostane to tak,  alebo sa všetko vráti do starých koľají keď príde do novej rodiny ?? Dozviete sa v ďalšej časti. 

I love you ♥♥♥

#HopeULikeIt

PS: Ak chcete niekto venovanie môžte mi to napísať do commentov alebo na fb ♥♥

FB: Rebeca Hrobáreková

Fucking life ...Wo Geschichten leben. Entdecke jetzt