OSUD-Za obzorom Diel 2.

Objatie, náprava, šťastie

Bolo ráno, slnko slabo svetilo a stále trvala dlhá a chladná zima. Naokolo boli ihličnaté stromy a okolo nich sneh. Keď sa Sara pozdvýhala okamžite sa rozbehla k potoku kde bola naposledy s Gasp. Hľadala jej stopy aby ju mohla vystopovať a čoskoro ich našla. Okamžite sa po nich rozbehla a netrvalo dlho a našla svoju stratenú priateľku. Gasp ležala pod spadnutými ihličnatými stromami, ktoré akoby vytvorili malý previs kde sa dalo spať bez toho aby na vás fúkal vietor a pršalo. Sara sa pomaly a ticho priblížila ku vchodu a začala svoju reč:

,,Gasp, neviem či ma počuješ ale mrzí ma to čo som včera urobila. Nechcela som zraniť tvoje city, viem čo všetko si si prežila a nechcem byť len ďalšou osobou v tvojom živote, ktorú nenávidíš. Odpustíš mi?" keď to Sara dopovedala Gaspine šedé telo sa začalo nadvihovať. Otočila hlavu a pomaly vyšla von. Potom si sadla pred vchod a sklopila hlavu od smútku.

,,Ty sa nemáš za čo ospravdlňovať, všetko to je moja chyba, nemala som byť taká hysterka. Viem že ma máš rada a bolo to odo mňa sobecké ťa tam nechať len tak osamote, a v smútku. Ten kto by si mal žiadať odpustenie som ja..." popritom ako to hovorila nemohla ďalej pokračovať pretože sa do očí vohnali slzy a hlas sa jej zastavil. ,,Prepáč...mi to." horko ťažko dokončila Gasp a vrhla sa dať Sare objatie. Sara ju nemohla odmietnuť, taktiež sa jej vohnali do očí slzy a túžila po objatí. Keď Gasp uvolnila šťastné objatie sadla si okúsok vedľa nej a začala rozprávať: ,,Ako si myslela to, viem čím si si prešla?"

,,V noci som dostala sen, v ktorom som videla celý tvoj doterajší život. Videla som tvoju matku, videla som tvojho vodcu a videla som aj tvojich bratov." keď to Sara dopovedala Gasp sa znova vybavili všetky smutné a bolestné spomienky na svojich dvoch súrodencov. ,,Videla som aj Hollow, tvoju priateľku ako ťa vždy ochraňovala. Boli ste nerozlučná dvojica." Sara sa nachíľku odmlčala ale v zápätí pokračovala. ,,Ale v ten deň ako ste sa odlúčili sa stalo niečo čo by som ti asi nemala hovoriť."

,,Moja priateľka je...nie to nie. Alebo áno?"

,,Ako som hovorila, nebudem ti nič prezrádzať, zničilo by ťa to. Však oni ti to prezradia." povedala Sara a ňufákom ukázala na modrú oblohu, bez jediného mráčika. ,,Dnes to vyzerá na krásny deň, konečne môžeme prekonať tie hory a dostať sa na druhú stranu." keď to Sara dopovedala oblizla svoju priateľku a spolu sa vydali k horám. Sprv to išlo ľahko ale keď sneh a kosodrevinu vymenili šedé a mŕtve skaly razom sa im išlo ťahšie. Neraz sa aj pošmykli na šedom štrku, ktorý bol všade naokolo. A keď sa tak stalo veľké balvany padali a kotúľali sa smerom dole. Gasp a Sara potom už iba započuli veľký hrmot a nakoniec hlučný dopad.

,,Ha povedala by som že v horách a k tomu ešte v zime je mnoho snehu a nebezpečenstva ale zatiaľ sa nám neprivodili žiadne ťažkosti. Asi nás hviezdny vlci ochraňujú." Povedala Gasp keď boli už skoro na vrchole. Sara, ktorá išla pred ňou otočila hlavu a šťastne prikývla na súhlas.

,,Áno, máš pravdu. Usmialo sa na nás konečne šťastie po tom všetkom čím sme si museli prejsť." povedala Sara a otočila hlavu k oblohe. ,,Ďakujeme hviezdny vlci!" Keď sa konečne vyšplhali na vrchole naskytol sa im nádherný pohľad na krajinu pod nimi. Pod horami sa rozkladali obrovské ihličnaté lesy až k jednej veľmi ďalekej rieke. Od tej rieky začal terén znova stúpať a lesy sa začali strácať. Nahradili ich totiž veľké skaly a malý štrk, pohorie tadiaľ totiž pokračovalo. ,,Neuveriteľné, nádherné...nikdy som nič podobné nevidela." zaujato povedala Sara popritom ako sa ďalej kochala výhľadom.

,,Áno, je to nádherné." povedala Gasp a sadla si pretože ju strašne boleli labky. ,,Ale už nikdy nepôjdem cez takéto hory lebo prídem o svoje končatiny!" Sara sa na nej potichu zasmiala a taktiež si sadla. Slnko pomaly zapadalo a čoskoro ho vymenil mesiac. Bolo príliš nebezpečné potulovať sa v noci na takom klzkom teréne a tak sa Sara a Gasp k sebe schúlili a zaspali. Mali naozaj zaujímavé sny. Gasp sa snívalo ako naháňa srnca a po jej boku bola Hollow. Keď ho dostihli najedli sa a začali šantiť. Všetko sa jej zdalo také reálne. Poskakovali po zasneženej pláni a hrali sa ako malé štence. Hollow zrazu spadla a silno si udrela bok. Len teraz si Gasp všimla jej tela, bolo vychudnuté a slabé. Jej srsť sa z gaštanovo hnedej zmenila na plavú a rebrá jej skoro vytŕčali z tela. Gasp sa posonula o krok dozadu a zodvihla prednú labku od jej zistenia. Pozerala sa rovnako zarazene ak aj ona na ňu.