Patrícia:
Znova sa objavil. Objavil sa v kúte mojej izby. Báť sa ho? Nechať ho? Nezmyselné otázky mi behali po mysli.
Môj vanúš je premočený od sĺz. Počujem klopanie na dvere. Je to Alex? Neviem. Z mojich úst vyšlo len tiché ,,Ďalej."
Odtŕham svoju tvár od vankúša. Pretrem si oči. Namiesto Alexa vidím Abby. Rýchlo vyskočím z postele a hodím sa jej okolo krku.
,,Mám pre teba dobrú správu." povedala mi do ucha Abby. Odtiahla som sa od nej a nechápavo som sa na ňu pozrela.
,,Už ta Alex nebude ničiť." povedala a mne prebleskla v hlave myšlienka. Adoptovali mňa alebo jeho?
,,Ide preč?" opýtala som sa s nadejou v hlase. Abby sa jemne pousmiala a chytila mi bradu.
,,Nie on nejde. Ale ty áno. Do dobrej rodiny. Nového života." povedala mi do očí Abby.
Začali mi tiecť slzy ako niagárské vodopády. Opustiť to tu má plusy a minusy.
Plus je že, neuvidím Alexa a ani tuto blbú budovu. Ale je tu jeden mega mínus. Neuvidím Abby.
,,Prečo ja?'' tichá otazka mi vyliezla z úst. Pozrela som sa na Abby.
,,Prečo ty? Lebo si to zaslúžiš.'' povedala mi Abby a vlepila mi malý bozk do vlasov.
Bojím sa ako ma prijmu. Abby ma posledný krát pohladil po líčku a postavila sa. Otvorila dvere a odišla.
Zostala som sama na posteli. Pozrela som sa do boku a videla jeho. Ale teraz milejšieho. Mal tvár krásneho chlapca.
Nebol tmavý ale bol normálny teeneger. Usmial sa na mňa bielimi perlami.
,,Dúfam že budeš štastná.'' povedal a zmizol. Prečo sa o mňa zaujima. Moja myseľ bola iba pri ňom.
Mala by som sa začať baliť a chystať. Vstala som z postele a zo skrine som vybrala malý kufrík.
Začala som doňho dávať všetky veci ktoré ma napadli.
Justin:
O pár minút pristaneme v Ottawe. Strašne sa teším na moju dcérku. Má hlas anjela. Išiel som na jej profil cez iphone.
Chcel som počuť jej dalšie pesničky ale žiadne tam neboli. Dúfam že sa jej v Atlante bude páčiť. Je tu moja mama, Demi,bohužial Selena (prepáčte ak to vyznelo nenavistne proti Sel. ja niesom jej haterka.) a Miley a jej adoptovaný syn Martin.
Taktiež má 14 rokov. Je milý ale stále si nemôže nájsť dievča ktoré by ho malo rado. Je to veľmi smutné.
,,Prosím pripútajte sa, pristávame." povedal nám kapitán a ja som tak urobil ako povedal. Vypol som Iphone a sledoval ako sme pristávali na milovanú zem.
Keď sme pristáli tak vyšiel z lietadla tak som si dal kapucu a nastúpil som do svojho požičaného auta. Naštartoval som a išiel smerom k detskému domovu.
Cesta nebola taká dlhá a už som bol pri ňom. Taký postarší. Vystupil som z auta a zamkol ho. Začal som pomaly kráčať ku dverám.
Nasledne somich otvoril. Vstúpil som dnu a hneď som šiel do najväčších dverí. Zaklopal som a z druhej strany sa ozvalo len tiché ďalej.
Otvoril som si dvere a zhodil kapucu.
,,Dobrý deň, pán Bieber. Posadte sa tu." povedala mi tá teta a ja som si ako poslušný pes sadol.
,,Vaše záznamy sú v poriadku. Mate pre dieťa dobré priam vynikajucé prostredie. Len ty paparazy by tam nemuseli byť. Teraz podpíšete papiere a ráno si môžete prísť pre Patríciu." povedala mi tá teta a podala mi papiere.
Zbytočné papiere som vyplnil a podal som s tetou ruku. Dnes prespím v hoteli a ráno pre ňu pôjdem.
,,Ďakujem vám. Môžem Patríciu vidieť?" opýtal som sa zdvorilo.
,,Nemáte zač, to skôr mi by sme mali byť vám vďačný že aj mladý ludia majú rozum. A samozrejme že ju môžete vidieť." povedala teta a odviedla ma k izbe v ktorej by mala byť Paty.
Jemne zaklopala a potom jej otvorilo také malé blond dievča ktoré bolo aj na tom videu.
,,Dobrý deň." povedala a slušne sa vyrovnala.
,,Paty, toto je tvoj nový otec. Zbal sa a ráno si pre teba príde." povedala tá teta.
,,Pani Blank ja už som zbalená." povedala Paty a ukázala na malý neonovo modrý kufrík.
,,Pan Bieber, Patríciu si môžete zobrať už dnes." povedala tá teta a ja som sa naňu pekne usmial a prikívol.
Videl som Paty s kufrom v ruke, pekne oblečenú a v ruke Iphone 4s. Mala naňom neonovo modrý obal.
,,Tešilo ma pani Blank a dovodenia." povedal som a videl som ako sa s nou Paty objíma. Jemne jej Paty zakívala a tiahla si svoj kufrík za sebou.
Ako gentleman som jej otvoril dvere a potom zatvoril. Otvoril som jej kufor a dal som jej doň batožinu.
Nasadli sme do auta a taktiež sme sa zapasali. Zapol som radio a išiel smerom do hotela.
V hoteli sme sa ubytovali a hneď ako zalahla do postele zaspala. Ani som sa s nou nerozpraval. Po chvíli zaspal som aj ja premýšlajúc nad tým čo sa stane zajtra v jej novom živote.
Tadááá...... je tu nová časť. Každý votes a koment na veľmi poteší.
*Kaji*
