Per aspera ad astra

Vyjdeme raz všetci ku hviezdam,

staneme sa ďalšou bodkou na oblohe,

nočnej, tmavej, tichej, ponurej,

ktorá neostáva v rovnakej polohe.

Budeme viesť kroky pútnikov,

zblúdene duše čo nenašli sever,

tajných milencov za jasnej noci,

čo hľadajú lásku, takým never.

Nie každý na nás obráti svoj zrak,

ako nehladíš na slnko či oceán,

ale vo chvíli, keď si nevieš rady,

Astra inclinant, sed non obligant.

A hviezdami sa staneme raz všetci,

žiariť budeme niekomu v samote,

kto pod perinou spriada plány úteku,

tomu, čo objavil niečo v ničote.

Keď sa dostaneme ku hviezdam...