Br(ok)en // 5SOS (SK)

7.časť

Ashton’s POV *o niekoľko mesiacov*

Som najšťastnejší chalan na svete...Zobudil som sa a uvedomil som si, že ležím vedľa nej. Vedľa Hailey, ktorú nadovšetko ľúbim a ktorá ľúbi mňa. Otočil som sa k nej a neubránil som sa úsmevu. Je krásna aj keď spí. Jemne som jej odhrnul vlasy, ktoré mala v tvári. Trochu sa zamrvila a potom sa zo spánku usmiala. Pritiahla sa ku mne bližšie. Ovinul som okolo nej ruky tak, že na mne vlastne ležala.

„Dobré ráno.“ zamrmlala ospalo.

„Dobré ránko.“ zašepkal som a ešte tuhšie som ju objal.

„Ash?“ oslovila ma potichu.

„Áno?“ povedal som rovnako potichu a držal som ju v objatí.

„Dusíš ma.“ vydýchla. Trochu som objatie povolil a ona sa zasmiala. Milujem jej smiech. Prevalila sa vedľa mňa. Ľahli sme si tak, že sme si navzájom pozerali do očí.

„Ľúbim ťa.“ povedal som. Hailey sa na mňa usmiala a odhalila jamku v ľavom líčku, ktorú má, keď sa usmeje. Pritiahol som sa k nej bližšie, aby som ju pobozkal, ale ona sa ani nepohla. Zamračil som sa.

„Poďme si umyť zuby a potom môžeš dokončiť čo si chcel.“ zasmiala sa. Aj ja som sa zasmial, ale cítil som, že sa červenám. Ruka v ruke sme vyšli z Haileynej izby a potichu sme prešli do kúpeľne, aby sme nezobudili jej rodičov, alebo Chloe. Hneď ako sme odložili kefky som Hailey chytil okolo pása a pritiahol som si ju k sebe. Postavila sa na špičky a naše pery sa spojili. Hailey pootvorila ústa aby sa stretli aj naše jazyky. Rukami ma objala okolo krku a prstami mi prehrabávala vlasy. Odtiahli sme sa od seba.

„Teraz je to dobré ráno.“ pošepkal som a ona sa usmiala. Ľahli sme si naspäť do postele a užívali si sobotňajšie ráno a sami seba. Hailey zazvonil mobil. Natiahla sa za ním, ale ja som ju stiahol naspäť ku mne. Hailey mi vyplazila jazyk a zodvihla. Je taká zlatá.

Hailey’s POV

Bola to Aleisha. Zodvihla som jej.

„Neuveríš mi, čo sa práve stalo!“ ani som sa nestihla ozvať, už s nadšením kričala.

„Aj tebe dobré ráno.“ povedala som ironicky.

„Ty to nechceš vedieť?“ spýtala sa energicky. Musela som sa usmiať. Keď Aleishu niečo nadchne, len tak sa nenechá uzemniť.

„Neviem.“ trošku ju potrápim.

„Ale chceš.“ odpovedala okamžite, akoby vedela, čo poviem.

„Kde berieš tú istotu?“ spýtala som sa.

„Ste s Ashom u teba, alebo uňho?“ ignorovala čo som povedala a ďalej si mlela svoje.

„U mňa.“ vzdala som sa. Rozhodla som sa nezaoberať tým, ako vedela, že som s Ashom.

„Tak hneď príďte k Lukovi.“ povedala a zložila. Prevrátila som očami a usmiala som sa. To bude musieť byť poriadna novinka, keď okolo toho robí také haló. Pozrela sa som sa na Ashtona, ktorý na mňa civel so zdvihnutým obočím. Usmiala som sa. Tak veľmi ho ľúbim. Presunula som sa ku skrini a vytiahla som nejaké veci na oblečenie.

„Aleisha hovorila, že máme ísť hneď k Lukovi.“ oznámila som Ashovi, ktorý bol momentálne rozvalený na mojej posteli len v pyžamových gatiach.

„Hej počul som. Znela ako pomätená.“ povedal on a ja som sa zasmiala. Vytiahla som si tepláky nejaké tielko. Keď to nebude vhodné oblečenie, nech si trhnú nohou, veď je sobota ráno. Až keď som bola len v podprsenke a v nohavičkách, som si uvedomila, že Ashton je v izbe. Pozeral sa na mňa tými jeho hnedými očami so širokým úsmevom s jamkami v líčkach. Prezeral si ma od hlavy po päty a ja som cítila, že sa červenám. Rýchlo som na seba natiahla veci, čo som si vybrala.