Irresistible - Dokonalí

Kapitola sedem - Prázdniny

A/N na začiatok by som chcela povedať, že to ešte nemám upravené, toto je tenhrubý náčrt, ktorý som poslala kedysi kamarátke. Už aby som mala v pohode kom, zdá sa to ako večnosť :/

No aby som sa dostala k príjemnejším veciam, strašne vám ďakujem za zobrazenia a hlasovianie a podobne :* ste NAJ!!!!!

A teraz už iba, aby ste si užili časť.

PS: Ďakujem za koment,potešil ma, takže dúfam, že sa ti bude páčiť venovaná časť :))))

******

„Una?“ ozvala sa Vans z kúpeľne a ja som sa už zmierila s tým, že jej budem musieť kla-mať, lebo ma bude vypočúvať.

„Hej, už som tu,“ zakričala som jej späť. Ako na povel vyskočila z dverí a očami mi behala po tele. „Bože, si ako skener,“ zasmiala som sa jej.

„Vieš, tak musím si ťa obzrieť, nejako na teba stále chalani chodia, tak sa musím popoze-rať, že čo je na tebe také očarujúce.“ Zapýrila som sa. Vôbec to nebola pravda, nikto o mňa nezakopol, nikdy. To sme museli byť obaja úplne spitý pod obraz, aby si ma všimol a ja sa osmelila. Naozaj, ja som bola výnimočný druh dievčaťa, ktoré odpudzovalo mužské pohlavie iba prítomnosťou v tej istej izbe. Nevedela som, ako to robím, vždy mi to liezlo na nervy, lebo som sem-tam chcela aby si ma niekto všimol, kto aj nie. A keď už to niekto urobil, bola som chladná ako nanuk v zime - nedotknuteľná.

„Ja nikdy nič nerobím, iba sa opijem a vždy sa opije aj niekto iný.“

„A čo ten, čo ťa zachránil v parku?“ spýtala sa a nadvihla obočie. Podvedome som sa usmiala ale aj od usmiala.

„S ním nechcem mať nič spoločného a ak si myslíš že bol pekný, tak áno, ale nebol až taký že niečo extra,“ pokrčila som plecami a vošla do kúpeľne.

„Veď si ale vravela...“ začala Vanessa, ale prerušila som ju.

„Hej, ja viem, čo som povedala, ale proste to sa stáva, že poviem, keď ten dotyčný sedí vedľa mňa, asi že by sa ho dotklo, keby som povedala, že ‚celkom ujde‘,“ v kúpeľni som sa snažila trošku upraviť, ale už som nemala čo upravovať, keďže som sa u Harryho viac ako dobre pripravila.

„No ok,“ pokrčila plecami a zvalila sa na posteľ. „Pekne si nalíčená.“

„Díky.“

„Ale ty si so sebou nemala nič, čo znamená dve veci a prvá je, že toto ti musel dať on.“

„Hej,“ zamrvila som sa a oprela sa lakťami o umývadlo. Hlavu som hlboko sklonila, bola som unavená. „Nepýtaj sa, odkiaľ to mal, neviem, proste mala som to, keď som prišla do izby. A pokiaľ viem, asi nie je ženatý a nemá rád záväzky,“ pokrčila som plecami a vykročila von z kúpeľne, po ceste som zhasla svetlo a zavrela dvere do nej. Vzala som si kabelku a prehodila ju cez plece.

„A čo to oblečenie?“ nadvihla obočie. Pokrčila som plecami, akože naozaj neviem. Prevrá-tila očami, vzala svoju tašku a obula sa. „Nezdá sa ti čudné, že všetko toto mal prichystané?“ spýtala sa ma.

„Ja neviem, čo si mám o ňom myslieť, je iný, je temný a je nebezpečný,“ zhrnula som a najradšej sa niečím trepla po ústach.

„Hej, je temný a nebezpečný. Bože, zachránil ťa ty ťava!“ zakričala mi do ucha, aby som sa spamätala.

„Hej, ok, chápem, čo si myslíš, mne je ukradnutý, aj tak ho už nikdy neuvidím. Poďme už, akoby nestačilo, že nemám domáce úlohy, ešte prídem neskoro,“ ťahala som ju von z izby.