Senátor

20. časť

Za tie 3-4 dni čo tu som, som sa asi najviac skamarátila s Nateom a Codym. Fakt je s nimi sranda. Erik už na mňa začal kašľať, za čo som rada.

,,Naomi zajtra odlietame."
,,Ježiš kde zase ?"
,,Žiaden Ježiš ale ty a ja."
,,Och joj. A kam ?" uškrnula som sa.
,,Do Detroitu."
,,Načoooooo ?"
,,Koná sa tam charitatívna akcia a ty ideš so mnou."
,,Mus.. aaaaaaaaa. Do riti moja riť !" neviem čo za iluminát mi posunul stoličku, ale netrafila som ju a zletela som na zem. ,,Chválabohu že som ten jogurt položila hneď na stôl a neletel so mnou." pomyslela som si.
,,Poď." podal mi otec so smiechom ruku.
,,Netreba." postavila som sa a posadila sa na stoličku.

,,Tak teda pôjdeš ?" opýtal sa po chvíli.
,,Dobre. Na ako dlho ?"
,,Tri dni."
,,Ažžžž ?" vyvalila som oči.
,,Tak hej alebo nie ?"
,,Hej, hej."
,,Tak sa choď zbaliť."
,,A to kto všetko tam ako bude ?"
,,Tak určite hráči, tréneri, manželky a priateľky."
,,A prečo teda nezoberieš mamu ?" nechápala som.
,,Chápeš že mama je v Landsbro..."
,,Tak hej ale..."
,,Ja som s ňou o tom rozprával, ale nechce proste odísť od Mili a Vincenta.. tak som dúfal, že aspoň ty pôjdeš, ale pochopím ak zmeníš názor a povieš nie. Je to len a len na tebe." žmurkol na mňa.
,,Oci, povedala som, že hej a vieš že ja tak rýchlo názor nemením." uškrnula som sa.
,,Dobre teda, pôjdeme ti zachvíľu vybrať nejaké šaty, fajn ?"
,,Šaty ?" zhundrala som a zvesila som hlavu dozadu.
,,Áno šaty Naomi.. nepôjdeš predsa v nohaviciach."
,,Nie ?" zahrala som, aj keď som vedela, že keby sa aj neviem čo dialo, v nohaviciach ma tam ani za pana nepustí.
,,Naomi, nerob sa." pokrútil hlavou.
,,Veď ja viem... čo všetko si mám vziať ?"
,,No niečo na prezlečenie."
,,Asi najskôr.." uchechtla som sa.
,,Asi hej." vstala som a chystala som sa do izby.

,,Ale naozaj len to potrebné." zakričal za mnou.
,,Neboj sa, ja niesom mama." zasmiala som sa a zmizla som na schodoch, smerujúc do mojej izby. Rozrazila som dvere a smerovala ku skrini, kde som mala kufor. Nahádzala som do neho zopár vecí na prezlečenie a potom som znovu zletela do kuchyne.

,,Ocoooooooooo ?" prešla som do obývačky, keďže v kuchyni bolo prázadno.

,,Bože oco, kde si ?"
,,Tu som." zjavil sa na schodoch.
,,Konečne."
,,Čo potrebuješ ?"
,,No, že už som zbalená."
,,Tak teda ideme po šaty."
,,Asi hej no." mykla som plecami.

,,Naomi, ja viem že neznášaš šaty, ale musíš to nejakú tu chvíľu vydržať." usmial sa a vyšli sme von, kde sme si to nasmerovali k autu.
,,A ta nejaká chvíľa potrvá niekoľko hodín, že ?"
,,No..ehm..."
,,Ja viem že tam budem stáť vedľa teba a počúvať ako riešite nejakých hráčov..."
,,Napríklad ?"
,,Čo ?"
,,Akých hráčov napríklad ?"
,,Čo ja viem.. McDavida, Crosbyho...eeeeeeeeeeeeeeeeeeee... ja neviem.. hocikoho."
,,Aj tý tam budú." usmial sa.
,,Super.."
,,Možno si niekoho nájdeš." uškrnul sa.
,,Otec !"
,,Čo ?" usmial sa.
,,To ma tam ťaháš kvôli tomu, aby som si tam našla chalana, ešte k tomu hokejistu ?"
,,Prečo ešte k tomu ?"
,,Ja neviem.."
,,Nechceš mať chlapca hokejistu ?"
,,Fakt neviem.. možno chcem aby to bol obyčajný, normálny chalan."
,,Aha.." zvážnel.
,,Oci ja viem že by si chcel mať v rodine hokejistu.. ale ako keby si nemal."
,,Ja viem.."
,,Pozri, je to môj život a je na mne či chcem hokejistu alebo normálneho chalana ktorý sa možno venuje hokeju len rekreačne." hovorila som pokojným hlasom. 
,,Ja viem že je to len na tebe a tak to aj nechám." usmial sa. O chvíľu zaparkoval pred nejakým butikom. Vystúpili sme a počkala som, kým oco príde ku mne.

,,Ježiš.. ako to môže niekto také šaty nosiť ?" zhrozil sa. Ukázal na šaty, ktoré končili vysokoooo nad kolenami. 

,,Tak vieš.."

,,Veď začne fúkať vietor a si v keli." pokrútil hlavou a radšej prešiel k iným šatám."
,,Preto šaty nenosím." uškrnula som sa.

,,Ale nepozeraj poza mňa. Sme tu kvôli tebe tak si niečo vyber." odstúpil od šiat.
,,Hej, hej." prekrútila som oči a prezerala som si šaty a otca som nechala niekde vzadu.

,,Oci ?"
,,Hm ?" ozval sa spoza mňa.
,,Pozri.." ukázala som na nádherné šaty (hore⬆).
,,Hmmm.. tak teda zoberieme tieto." zamával na predavačku a tá klusala k nám.
,,Oci sú drahé jak sviňa." pošepkala som, keďže predavačka už bola skoro pri nás.
,,Ak sa ti páčia, zoberiem ti ich." usmial sa a ja so prekrútila oči.

,,Takže ktoré ?" opýtala sa predavačka.
,,Tieto." ukázali sme s ocom naraz na šaty.
,,Fajn, tak ja vám ich idem zabaliť. Počkajte chvíľu." vzala šaty a zdrhla.

,,Oci a ty oblek máš, alebo chceš ísť v nohaviciach ?" opýtala som sa pri aute, so šatami v ruke. Boli zabalené v igelite, aby sa nezašpinili.
,,Hej, doma."
,,Dobre a kedy nám ide lietadlo zajtra ?"
,,O 12:55"
,,Aha fajn, takže si jakš,takš pospím." usmiala som sa.
,,Hej no."
,,A kto nás odvezie na letisko ?"
,,Joj Bože Naomi."
,,Aha veď taxi." čapla som sa po čele a zasmiala som sa.
,,No."
,,A to tam fakt bude Crosby ?" zasnívala som sa keď som vchádzala do domu.
,,Hej no. Prečo ? Veď nechceš mať chlapca hokejistu." zasmial sa.
,,Och Bože, otec ty si hrozný !" zalomila som rukami.
,,Pff." zasmial sa.
,,No pffffffff." išla som po schodoch hore. Skontrolovala som ešte raz veci a kufor som zniesla dole, k otcovému.