Prechádzala som sa jeho sivou izbou, Parker sa len ticho prizeral. Rukou som prešla po prachu na poličke a rozvírila staré spomienky. Fotky v čiernych rámoch si spoza skla ticho rozprávali ich príbehy. Prechádzala som po nich očami a ticho ich počúvala. Na úhľadne upravenom stole práve vstrebával atmosféru malý chlpatý kaktus. Pichľavý ako rozhovory s cudzími ľudmi.
,,Si hladná?" položí na posteľ gitaru a pomaly podíde ku mne.
Príde až ku mne a natiahne ruku ku oknu. Do bieleho obláčika na okne najprv urobí dve bodky, potom k nim pridá úsmev.
,,Vďaka teba sa moja duša usmieva."
YOU ARE READING
Zviazaní myšlienkami
Short StoryNevypovedané, zblúdilé, opustené, nepochopené. Takto to končí so slovami plnými myšlienok. No raz za život, na zem spadne hviezda, ktorá vyčnieva z radu svetiel. Nevypovedané slová vyjdú na povrch, ohúria uši umelcov. On bol umelec. Chápal to, čo p...
