Surprise (BOOK2)

41. kapitola

"Všetko najlepšie James!" zakričala šťastne Joy a objala svojho mladšieho bračeka, ktorý neisto stál na svojich slabých nohách. Ten sa na ňu usmial malým úsmevom a jemne ju zaťahal za vlasy. Bol to rok od vtedy, čo sa dostali k Harrymu. Jej otec sa s tým chlapom bol šťastný, ale ona k nemu stále chovala odstup.

"Choď prosím po darčeky, áno?" povedal modrooký svojmu priateľovi- čoskoro manželovi- a odfotil ich deti ako sa objímajú. Joy sa do foťáku usmiala a ukázala tým svoje jamky, ktoré mala spoločné s jej druhým otcom. James urobil to isté až na to, že jemu sa okolo očí urobili maličké vrásky ako Louisovi.

"O chvíľu príde Liam aj s ostatnými, všetko musí byť perfektné. Sú to prvé narodeniny môjho miláčika, musia byť dokonalé," zdvihol si ho Louis do náručia. Joy zatiaľ sedela pred dverami a čakala, kedy konečne príde Tate. Liam ich mal odniesť na krúžky, ktoré mali. Tate výtvarnú a ona zasa spev.

"Sme tu!" bez dovolenia sa dovnútra vrútil Liam držiac malé dieťa v perinke vo svojom náručí. Tváril sa šťastne, ale Louis vedel určite, že to je len maska. Pod jeho očami boli veľké tmavé kruhy. Zayn vošiel za ním držiac tašku s deckými vecami. Bol zamlkvý, rovnako ako posledný rok, každú návštevu u Stylesovcov.

Modrooký sa naňho usmial a prešiel k nemu, aby ho objal a jemne pohladil malého po líčku. Na jeho chrbte sa objavil vraždiaci pohľad od Zayna, ktorý zatínal sánku. Ale nemohol nič povedať, bolo to jedno z pravidiel, ktoré sa mu darilo ako- tak dodržiavať. 

"Nebudeš so mnou hovoriť, ak sa to nebude týkať detí," povedal mu vážne a zadíval sa do vytreštených hnedých očí.

"Ale-"

"Nechci ma nasrať, Zayn. Je iba moja dobrá vôľa, že ťa tu nechám," zavrčal a postavil. Prešiel k baru, ktoré bol od Louisovho odchodu, čoraz prázdnejší a prázdnejší.

"A taktiež vôľa chľastu, však?"

"Buď zaňho rád, inak by si bol už ako prašivý pes na ulici," vyštekol naňho a kopol do seba pohárik. Zayn sa nespokojne zavrtel na mieste a hrýzol si peru.

"Nebudeš s Tateom  tráviť čas. Už si mu dosť ublížil," narovnal sa a začal zo seba dávať dole košeľu. Zayn sa naňho díval a sledoval ako sa mu napínajú svaly. Keď si všimol jeho pohľad prešiel k nemu a chytil ho za bradu.

"A už nikdy, si neľahneš ku mne do postele," odstrčil ho po chvíli a prešiel k dverám východu z obývačky, "jednoduché, nie?"

Boli to tri jednoduché pravidlá, ktoré tak nenávidel. Zahnal svoje slzy a prebral si od vyššieho malého Zaca. Pozrel smerom na nervózneho Tate, ktorý čakal vonku s taškou v rukách.

"Liam," šepol a pritiskol si k sebe malého. Brunet sa naňho s nazáujmom pozrel, "deti budú meškať."

Pripomenul mu sľub, podľa ktorého mal oboch malých odviesť do záujmového centra. Len prikývol a zobral malú Joy za ruku. Pozrel sa na Louisa a poprial malému v jeho náručí než sa odišiel z plného domu. Harry bol hore v izbách a opravoval deťom skriňu na hračky. 

V prízemí teda zostali dvara rivali. Obaja držali v rukách malé deti, ktoré zapríčinili toľko hádok a strát. Poporvý raz boli úplne sami.

***

"Prídem po vás o dve hodiny. Bavte sa," kľakol si k nim a pobozkal každého na čelo. Potom sa postavil a vyšiel pred budovu. Joy spolu s Tateom na seba pozreli, než sa vydali opačným smerom ako sú ich triedy. Prešli nenápadne okolo dozorkyne a podarilo sa im nepozorovane výjsť bočným vchodom.

"Kedy im to povieme?" spýtala sa Joy a sadla si pod strom v rohu záhrady, ktorá patrila k centru.

"Čo im chceš povedať? 'Oco, urazil som učiteľku tým, že som jej povedal, že sa nedá nakresliť, lebo je tak tučná, že sa nezmestí na plátno.'?" zamračil sa a posadil sa vedľa nej. Oboch vyhodili z tried potom, čo niečo urobili. V Tateovom prípade to bola drzosť a v tom jej.. proste ľahostajnosť. Nebavil ju spev, priam ho neznášala, takže sa na hodinách flákala, nikdy sa neučila a dokonca odporovala učiteľke, keď mala niečo zaspievať.

"Mal si jej miesto brucha nakresliť kruh," povedala a kopla do svojej prázdej tašky.

"Nebola tehotná, len tučná," zavrčal a hodil kameň ďaleko od seba.

"Ak sa to dozvedia.. neprejde nám to," šepla a postavila sa. Mala so svojimi otcami vlažný vzťah. Louis na ňu začínal, čím ďalej tým viac tlačiť ohľadom Harryho. A k Harrymu sa správala.. ako k cudzincovi, ktorý v jej živote nemá, čo robiť.

"Mala by si sa so strýkom Harrym už vyrovnať. Nezmeníš to, že si ho chce tvoj otec vziať," pokrčil ramenami. Nekomentoval ani to, že sa jeho rodičia znova zobrali. Teda Liam a Zayn. Liam a jeho otec, od ktorého dostával teraz viac lásky ako kedykoľvek predtým. Ale vždy iba vtedy ak nebol v blízkosti Liam. Nechápal to.

"Nechcem. Tate, ty nechápaš, ani on to už nechce. Tvári sa akoby som neexistovala," šepla a pozrela sa naňho modrými očami. Modrá sa vpíjala do druhej modrej a vznikla tam miešanica smútku, pochopenia a súdržnosti.

"Nespomenul si na moje narodeniny. Otec Louis síce tiež, ale len preto lebo bol celý deň v nemocnici s Jamesom. Ale aj tak ma v noci zobudil a dal mi darček. A ten kretén? Celý deň sa so mnou nerozprával," kopla do kameňa, aby to uľavilo aspoň trochu jej boľavej duši.

"Joy, kretén je zakázané slovo," zamrmlal a pozrel sa okolo, aby sa uistil, že ich nikto dospelí nepočul. V ich rodine a aj v tej Joyinej boli za zakázané slová trestaný.

"Čo mám o ňom povedať, že je superotec?" zdvihla obočie. Naozaj bola po jej otcovi, drzá, tvrdohlavá a v istých bodoch aj neslušná, "možno pre Jamesa, ale nie pre mňa. Len nech si ho otec vezme, mne je to jedno." 

Zobrala si tašku a vydala sa ďalej na pozemok. 

Tate tam zatiaľ sedel a hrýzol si peru. Ako sa mohla tak zmeniť? Veď ešte pred dvoma rokmi netúžila po ničom inom, iba aby boli jej rodičia spolu.

"Počkaj na mňa!" zakričal, schmatol svoju tašku a rozutekal sa za ňou.

Stačí jeden malý krok vedľa a vaša povaha sa prevráti naruby. Alebo len ukáže svoju pravú tvár.

26. februára
Posunuli sme sa o necelý rok. Na narodeniny malého Jamesa Tomlinsona.
Budem rada, ak mi napíšete nejakú spätnú väzbu 😇.

Vaša,
Ria.