Listy Od Tvojho Princa Milovanej Princeznej

Chcem nájsť pokoj

"Vieš ako som sa trápne cítila?" mamin ostrý falzet sa mi zarezal do ušných bubienkov s obrovskou intenzitou. Netuším čo sa stalo posledné, čo si pamätám je to ako som na konci chodby zbadala nejakú postavu, a potom som už len letela k zemi. Potom som sa prebrala v riaditeľni odkiaľ si ma vyzdvihla Edith. A teraz moja matka pochoduje hore dole po obývačke ako hladný bengálsky tiger, ktorý nežral minimálne mesiac a teraz sa chystá zožrať mňa.
"Vieš ako teraz vyzerám?" nečakala na odpoveď hneď si odpovedala "Ako krkavčia matka."
"Mami, už nemá päť. Dobre? Mám sedemnásť a ak som sa rozhodla ísť do školy tak len preto, že..."
"Aha! Ty máš už sedemnásť. Predstav si, to som vôbec nevedela, ale správaš sa na päť rokov. Kam sa podela tvoja zodpovednosť. Pokiaľ viem nikdy si takto nevychádzala. Žeby prišla oneskorená puberta?" jej sarkazmus bol miestami oveľa horší, ako jej vysoký hlas.
" Si tvrdohlavá vieš to? Vlastnosť z otcovej strany rodiny. Ach Bože, povedz mi čo mám s tebou robiť. "
" Nič, vyležím to a bude všetko zasa fajn. "ešte viac som sa zabalila do deky.
" Aha, a čo ak to nebude fajn?"
" Prepanajána mami, som len prechladnutá, to nie je dôvod na to aby si zvolala konzílium všetkých všeobecných lekárov pre deti a dorast z celej V4. "
" Jana, ty to všetko zľahčuješ a to nie je správne." dala si ruky v bok a premerala od hlavy po päty" máš horúčku a v tomto stave to bolo maximálne nerozumné. "
" Mami, " pokúsila som sa o mierny tón" nikoho som neokradla, nikoho som nezabila a ani ma nikto neznásilnil. Ja nechápem, kde je potom problém?! "
" Chceš to naozaj počuť "povedala mama a teraz zmenila pózu. Už nebola hladný tiger ale ranené vtáčatko" Mám už iba teba. A nechcem ťa stratiť "
Spadla mi sánka. Uštipnite ma niekto, nech viem, že sa mi to všetko len nesníva! Tak toto je tá príčina! A ja som si myslela, že moja mama začína hysterčiť.
"Mami, ja...." hlas sa mi zasekol, očami som blúdila kade tade. Nevedela som, čo povedať. Toto bolo prvý krát, čo sa takto vyjadrila.
"Odpusť mi to prosím. Viem bola som hlúpa, ale... Nemala som na výber."
"Prečo? Prečo si nemala na výber?" predklonila sa a pozrela mi do očí. Cítila som sa ako mala školáčka, ktorá prvý raz v živote klame svoju mamu.
"To...to ti nemôžem povedať. Ešte nie." nemala som silu priznať sa prečo som urobila takú hlúposť, nechcela som ohroziť to krehké niečo, čo vznikalo.
"A kedy na to bude vhodný čas hm? Keď ťa odvezú do nemocnice s podozrením na zápal pľúc? Jana, uvedom si, že to čo si dnes urobila je pre mňa nepochopiteľné. Možno je to súčasť dospievania, byť rebelom. No v poslednom čase si úplne iná. Ako by si ani nebola moja dcéra. Robíš veci, ktoré ma desia. Po škole sa hneď zatváraš do izby. Pohádala si sa s Timeou to chápem aj ja sa niekedy pohádam s kamarátkami. Skrývaš sa v nákupnom centre za regál len preto aby ťa nevidela spolužiačka. Priviedla si k nám do bytu malé dievčatko a bohvie čo ešte si vyviedla. A teraz toto. " pred očami mi bežali obrazy všetkého, čo mama povedala. Až teraz som si uvedomila, ako to vyzeralo. Mama má pravdu správala som sa ako úplný psychopat.
" Ešte nie je vhodný čas na to, aby som ti to povedala. Daj mi prosím týždeň. Úprimne sama neviem, čo sa to so mnou deje." mama sa chcela nadýchnuť aby mi na to niečo povedala, no namiesto toho sa zvrtla a odišla do kúpeľne. Robila to tak vždy, keď jej bolo do plaču a chcela byť sama. A to ma bolelo. Ale uvedomila som si, že aj mama sa cíti tak ako teraz ja. Zbytočne, nepochopene a zmätene.

Ráno mi moja lekárka oznámila, že má podozrenie na zápal prínosových dutín. Dokelu, veď ani neviem čo to znamená, nie ešte to, kde som to chytila. V každom prípade musím ostať doma. Minimálne tri dni. Takže do konca týždňa mám sedieť doma na zadku a liečiť sa. To určite. Ale po prísnej kázni mojej starkej a samozrejme mamy, som musela sľúbiť, že sa z bytu nepohnem na viac ako 900 krokov. Toľko to bolo od nás k starkej. No uznajte je to naozaj choré. Čo však vyzeralo ešte horšie bol fakt, že moja mama stála celý čas za doktorkou a kontrolovala čo mi píše do chorobopisu. Verte mi, tá doktorka z nej bola viac podráždená ako ja. Miestami som mala pocit, že ju vykáže z ambulancie. Pri jej rečiach sa ani nečudujem. Správala sa ako úzkostná mamička pol ročného decka. Nakoniec bola celá bez seba, že mi sama lekárka prikázal pokoj na lôžku a zakázala návštevu všetkých verejných inštitúcií vrátane školy. Mama celá natešená volala môjmu triednemu a so všetkým ho dôkladne oboznámila. Chudák. Potom mi poslal sms-ku "Janka, držte sa a mamke povedzte, že chápem jej rozpoloženie, ale nemusela mi vašu diagnózu podrobné popisovať" A, že po kom som mešuge.