Rozbitá

Ráno a nedojedené toasty

,,Ann? Ann! Si hore?" ozvalo sa z kuchyne. ,, Áno mami," odvetila som a začala sa zviechať na nohy. Ranné vstávanie mi nikdy nešlo a najmä vtedy, keď som vedela, že v škole ma nečaká nič dobré. ,,Nech si okamžite dole!" zakričala opäť mama, zatiaľ čo ja som sa neúspešne snažila postaviť z postele. Odhodila som perinu a hneď som to aj oľutovala. Izba mala nepríjemných osemnásť stupňov, zatiaľ čo ja som bola zvyknutá na viac než dvadsať. Keďže som počula akési mrmlanie, ktoré mohlo znamenať len to, že mame opäť poľavujú nervy, rýchlo som zbehla dole, aby som jej nedala už žiadnu príležitosť na rozzúrenie. ,,No ja neverím, tebe sa uráčilo vyjsť z tej postele," poznamenala mama ironicky. Nad jej poznámkou som len prevrátila oči a nekomentovala ju. ,,Tak čo bude dneska v škole?" opýtala sa trocha milším tónom. Očividne sa snažila rozprúdiť debatu, no moja spolupráca bola na bode mrazu. Svedčila o tom aj jej grimasa po tom, ako som len pokrčila plecami. Bez slova mi podala tanier s toastami a rovnako bez slov prebiehal aj zvyšok našich raňajok. Po chvíli ticha som odišla od stola, aj keď na tanieri ostala ešte polovica toastu. ,,Už nechceš?" pozrela na mňa mama. Vždy som totiž na raňajky schrúmala aj trikrát toľko. ,,Nemám chuť," odpovedala som a pobrala som sa po schodoch hore. Už pár rokov žijeme s mamou samy dve. Brat študuje na výške a domov chodí naozaj len zriedka. A ocino má už novú rodinu. Raz za čas ho navštevujem ale už to nie je ako predtým. Niekedy sa nedokážeme ani normálne porozprávať. A v tých chvíľach to oco zahovorí rozprávaním o svojej novej rodine a to, priznám sa, nie je práve niečo o čom chcem počúvať. S rodičmi som ako malá mávala veľmi dobrý vzťah, no po ich rozvode sa to zmenilo. Hnevala som sa na nich oboch, že nedokázali zostať spolu ani kvôli mne a Calovi. Teraz sa na to, samozrejme, pozerám inak, no deväťročné dieťa nerieši, že rodičia k tomu mali očividne dôvody, vtedy ma zaujímalo len to, že ma zradili na plnej čiare. A dva roky po tom odišiel aj Cal na internát strednej školy. Ostala som sama v rozpadnutej rodine plnej nevypovedanych tajomstiev, večných hádok a ticha. Hlavne ticha. A o to som sa, bohužiaľ, často podpisovala aj ja.