Nový začiatok

5. Nechoď sama

Nemohla som si spomenúť čo sa stalo potom, čo som opustila ten dom. Keď som sa pozrela okolo seba a uvidela že som v pyžame, obklopená učebnicami a zošitmi, v mojej posteli, myslela som si že som zaspala pri učeniu. Nepamätám si to, ale nemám žiadne iné vysvetlenie.

Rozhodla som sa to neriešiť a pripraviť sa do školy. Dnes som vstala pomerne neskoro, a tak som nestrácala čas zbytočnými úpravami. Vzala som si čierne legíny, biele tričko a rifľovú bundu. Nemala som veľa času a nechcela som prísť neskoro v tretí deň školy. Vybehla som z domu a utekala rovno do školy.

Nedávala som však pozor a do niekoho som vrazila. Nejaké učebnice čo som mala v rukách mi spadli na zem. Neverím že sa mi toto stalo už druhýkrát. Hádam že sa to nestalo naposledy. „Prepáč, si v poriadku?" povedal ten do koho som vrazila a pomohol mi pozbierať učebnice. „Áno, ďakujem a prepáč že som do teba vrazila." „Neva, nič sa nestalo. Hej, ty si tá nová, že?" „Áno. Som Zoe Star." „Ja som Mike Wallker."

MENO: Mike Wallker        VEK: 17         VÝŠKA: 176 cm      VÝZOR: blond vlasy, jablkovo-zelené oči, nosí výrazné, ale pritom tmavé oblečenie          ZÁUJMY: futbal, modeling, hranie na bubny         ZAUJÍMAVOSTI: Je jedináčik a žije s otcom. Jeho mama zomrela ešte keď bol malý. Jeho otec je módny návrhár a on pracuje ako model. Najpopulárnejší chlapec na škole.

Myslím že som tohto chlapca už videla. To je ten okolo ktorého som videla kopu dievčat v môj prvý deň. Keď mi pomohol pozbierať všetky tie učebnice všimla som si, že niekto ide našim smerom. „Mike, mali by sme ísť do triedy. Už bude zvoniť." „Čau Henry, už si sa zoznámil s novou spolužiačkou Zoe Star?" otočil konverzáciu na mňa. Neznášam byť stredobodom pozornosti. „Čau, som Henry Hard."

MENO: Henry Hard       VEK: 17       VÝŠKA: 184 cm        VÝZOR: hnedé vlasy, hnedé oči, nosí čierne oblečenie, silná postava       ZÁUJMY: futbal, gitara, umenie, šport        ZAUJÍMAVOSTI: Má mladšiu sestru Leu. Jeho mama zomrela a jeho otec zmizol. O Leu sa stará sám.

Skôr ako som stihla niečo povedať, začalo zvoniť na hodinu. Všetci traja sme sa presunuli do triedy a sadli si na svoje miesta. Henry bol posledný z našej triedy koho som nepoznala. Konečne sa začínam orientovať v ostatných konverzáciách.

Keď som si sadla na svoje miesto vedľa Kc, zaliali ma otázky. „Kde si včera zmizla? Čo sa ti stalo? Prečo si prišla tak neskoro? Prečo si sa neozvala?" „Som si istá, že som vám písala. Necítila som sa dobre, a tak som odišla. Dnes ráno som zaspala a nestihla som vám dať vedieť. Prepáčte, nechcela som vás vystrašiť." Chcela som jej povedať, že si z včerajška veľa nepamätám, ale skôr ako som to stihla nás napomenula pani učiteľka.

Po vyučovaní sme sa všetky stretli a ja som im povedala čo sa mi stalo. „Asi si bola veľmi unavená, a tak si si možno neuvedomila, že si išla domou." Chelsein večný optimizmus ma začína desiť, ale je super že myslí pozitívne a neláme si hlavu nad zbytočnosťami.

„Asi máte pravdu. Máte poobede nejaké plány?" Chcela som zmeniť téma skôr ako ma to začne znova trápiť. „Prepáč, musím do práce." „Dneska pomáham v klubu programovania." „Mám už niečo na práci. Asi sa všetky uvidíme zajtra." Rozlúčili sme sa a rozišli sa.

Super, Chelsea pracuje, Kc má niečo dôležité a Anna pomáha jednému klubu. Možno by som sa mala tiež do nejakého pripojiť. Alebo si proste nájsť prácu. Teraz som sama v neznámom meste. Mohla by som sa prejsť a pokúsiť sa tu zorientovať.

Išla som sa pozrieť do blízkeho nákupného strediska. Neviem ani prečo som tam išla. Nakupovanie nie je moja obľúbená činnosť. Nanešťastie som tam stretla niekoho, koho vážne nemusím.

„Ale ale, nie je to Zoe?" nemusela som sa na ňu ani pozrieť a vedela som, že krásni deň skončil. „Ahoj Stefanie, úžasné ťa vidieť." Povedala som ironickým hlasom. „Nápodobne. Včera som ťa nevidela." „Nebolo mi dobre." „Škoda. Mohla byť zábava." Je mi jasné že mala nejaký plán, ktorý jej nevyšiel. Nemala som chuť sa s ňou baviť, a tak som odišla bez jediného slova.

Keď som sa prechádzala po meste, začalo sa stmievať. Nepoznám toto mesto stále veľmi dobre, a tak som sa pri prechádzaní dostala do ulíc, kde nikto nebol. Chcela som sa vrátiť späť na diaľnicu, ale keď som prechádzala ulicami som si uvedomila, že som sa stratila. Hľadala som okolo nejakých ľudí, ktorý by ma mohli nasmerovať na správnu cestu.

„Ahoj kráska, stratila si sa?" počula som hlas, ktorý znel arogantne a výsmešne. Otočila som sa a išla rýchlim krokom preč. Boli to partia chalanov v temnej ulici. Nemusím byť veštica aby som vedela, že to nie je dobré znamenie. Pribehli za mnou a chytili ma za ruky. „Kam sa tak ponáhľaš? Nechceš tu zostať a pobaviť sa s nami?" usmieval sa a v pevnom zovretí držal moju ruku. „Nechajte ma!" snažila som sa vyvliecť z jeho stisku, ale držal ma až moc pevne.

„Nebuď tak zlá. Chceme sa len zabaviť." Pritlačil ma na stenu a dal ruky vedľa mojej hlavy. „Prestaňte! Pustite ma!" Mala som strach čokoľvek urobiť. Jeho kamoši sa na nás pozerali ako na komédiu. „Nechceš sa snami zabaviť?" „Nechaj ma na pokoji!" „Noták, bude to sranda."

„Povedala, aby si ju nechal na pokoji." ozval sa mužský hlas z tieňa. „A kto do pekla si ti!?" „To nie je tvoja vec." Postava vyšla z tieňa a ja som spoznala, kto to je. „Keď nechcete mať problém, tak radšej vypadnite." Boli to PJ a Henry. Len si odfrkli a odišli. Zdalo sa mi akoby sa poznali.

„Ďakujem za pomoc." „Za málo." milo mi odpovedal PJ s vrelým úsmevom. „Čo tu robíš? Toto nie je bezpečné miesto na sólové prechádzky." povedal Henry a prišiel ku mne bližšie. „Zistila som. Stratila som sa, mohli by ste mi pomôcť?" „Je nebezpečné, aby si išla sama." „PJ má pravdu. Odprevadíme ťa." Usmiala som sa a prikývla.

Cestou sme sa rozprávali o škole, kamarátoch a pomohlo mi to ich lepšie spoznať. Prišli sme k môjmu domu kde sa náš rozhovor musel skončiť. „Ešte raz vám ďakujem. Neviem čo by som bez vás robila." „Nemáš zač, ale nabudúce nechoď sama." „Alebo si zohnaj paralyzér." povedal PJ a ja som sa začala smiať. „Uvidíme sa v škole." „Maj sa a dobrú noc." Rozlúčili sa a odišli.

Bolo už celkom neskoro, ale stihla som si urobiť úlohy a pripraviť sa do školy. Bola som už celkom unavená, a tak som skočila do postele a do minúty som už bola mimo realitu.

Ahoj. Dúfam že sa vám nová kapitola páčila a dúfam že si obľúbite nejakú postavu. Budem rada za každú podporu aj kritiku. 

-ZoeFlake