Fucking life ...

3. Welcome home

Túto časť by som chcela opäť venovať jej. Vždy stojí pri mne v tom najhoršom a ťahá ma z úplného dna na úplný vrchol. Ona je tá ktorej sa môžem vždy vyplakať na ramene a povedať jej to najtajnejšie tajomstvo s istotou že to tak aj zostane.  Patrí ti jendo veľké velikánske ĎAKUJEM.  Milujem ťa ♥♥♥ For you ... veď ona vie :* :*

Nemohla som tomu uveriť. To je len sen a ja sa z neho prebudím a všetko bude po starom. Nenápadne som sa štipla do ruky.

"Auu." Pattie si to všimla a nahlas sa zasmiala. " Neboj sa miláčik. Všetko je realita a ty sa budeš mať dobre. To ti sľubujem. " pobozkala ma do vlasov a ja som konečne pocítila aké je to byť milovaná.

Nesmelo som sa na ňu usmiala a ďalej sa pozerala do zeme.

"Amy choď sa zbaliť. Počkáme ťa pred vchodom. " jemne som sa usmiala a postavila zo stoličky. Otvorila som dvere od kancelárie a kráčala prázdnou chodbou do mojej izby.

Vošla som dnu a zavrela dvere.  Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla. V tom momente som začala skákať a vrieskať od šťastia na celú izbu. Na tvári som pocítila tú známu tekutinu.  Tento krát to nebolo ako obvykle ... kvôli urážkam, monoklom ani znásilneniam ale kvôli šťastiu.  A musím povedať je to krásny pocit.

Keď som sa ako tak ukľúdnila otvorila som skriňu a spod postele som vytiahla pomerne veľkú tašku. Položila som ju na postel a ukladala do nej všetky moje veci. Od kozmetiky cez oblečenie a nakoniec aj topánky.  Teraz to vyznelo ako keby som mala toho až po oblaky ale opak bol pravdou. Nemám skoro nič.

Zapla som tašku a položila k dverám.  Skoro by som bola zabudla.  Podišla som k oknu a nadvihla parapetu, ktorá skoro vôbec nepriliehala a tak sa dalo pod ňu perfektne niečo skryť.  Ako inak bola to moja jediná kamarátka....žiletka. S úsmevom na perách som ju odložila do bočného vrecka na taške a prehodil si ju cez plece. Poobzerala som sa posledný krát po izbe a s úsmevom odišla. 

Z diaľky som videla pri vchode stať Pettie, toho muža a opatrovateľku. Pridala som do kroku aby na mňa dlho nečakali a onedlho som už stála pri nich.

"Pripravená? " spýtala sa ma Pettie a ja som letmo prikívla. Ešte som sa rýchlo rozlúčila s opatrovateľkou a mohlo sa ísť.

Naraz sme zastavili pri veľkom čiernom Land Rovery a sánka mi padla hádam až na zem. " Miláčik zatvor tie ústočka. Nalietajú ti tam muchy." a úsmevom na perách som ich zatvorila a tašku opatrne položila do kufra aby som nič nepoškodila. Ten muž na mne zo širokým úsmevom pokrutil hlavou a zatvoril kufor.

Zo sklenenou hlavou som si sadla na zadné sedadlá a pripútala sa.

"Amy prepáč že som sa ti nepredstavil skôr ale som Jeremy, ale môžeš ma volať aj otec. " žmurkol na mňa v spetnom zrkadle a ja som sa usmiala. "A mňa mama." dodala Pattie. " Budem veľmi rada ak vás tak môžem volať." na nič viac som sa nezmohl.

=====================================

Po menej ako pol hodine sme zastavili pred veľkým domom. No teda skôr vilou. Znovu som otvorila ústa a tento krát ich nehodlám zavrieť.  S taškou cez plece som sa došúchala k dverám a čakala kedy mi otvoria.  S úškrnom za mnou prišiel Jeremy a rýchlo otvoril dvere.

Bolo to tak nádherné. Keď vojdete dnu ucítite vôňu domova. Na prvej strane bola veľká skriňa kde predpokladám boli topánky a na ľavej bola sedačka a brutálne veľké zrkadlo cez celú stenu. Ďalej sme prešli cez veľké sklené dvere a dostali sme sa do veľkej obývačku ktorá je spojená s kuchyňou. Celkovi povedané je to tu luxusné a moderné. Bolo tu ešte milión ďalších dverí a schodov ale mňa zaujala postava blížiaca sa ku mne.

Je to chalan to viem na sto percent. Nad svojou myšlienkou som sa musela pousmiať.  Vlasy mal vyčesané do hora a na tvári prekrásny úsmev. Jeho oči boli tak krásne hnedé, ako keby ste videli ten najkrajší karamel na svete.

Uprene som hľadela do jeho očí a on do tých mojich.  Myslím že som bola červená aj za ušami.

"Vitaj doma. Ja som Justin ... tvoj nevlastný brat."

Táááák .... ďalšia časť na svete.  Dúfam že ste dlho nečakali.  Len som sa chcela opýtať či   NECHAŤ/ZMAZAŤ ???

I love you ♥

#HopeULikeIt