"Píp" Zobudil ma zvuk budíku ktorý ležal na stole. Hneď som sa vrhla po budíku a zhodila ho na zem. Ako vždy stíchol. ,, Ešte chvíľku" zamumlala som si sama pre seba. Zrazu sa však do mojej izby vrútila mama s krikom ,, Ak okamžite nevstaneš zmeškáš školu!" Len tak tak som sa vymotala z postele. Nechcela som totiž aby bol v dome ešte väčší krik. Pomaly som išla do kuchyne. Ako vždy som si dala mÿsli s mliekom. Po raňajkách som si to zamierila do kúpeľne a urobila som si rannú hygienu. Potom som sa išla do izby obliecť a namaľovať. Dala som si na seba biele roztrhané džínsy a staro ružovú mikinu. Takto oblečená som si sadla k stolu a išla sa namaľovať. Ale to by som nebola ja keby mi make-up nekvapne na mikinu. ,,No super! Zas sa môžem prezliekať!" Nahnevané som si vzdychla a s nadurdenym výrazom som si dala červenú mikinu s bielou potlačou. ,, Už bež aby si nezmeškala" ozvala sa moja mama. Ja som len schitila tašku zobrala som si mobil a kľúče a išla som. Prišla som na zastávku akurát na čas. Len som nastúpila do autobusu a našla som si pekne miesto na sedenie. Zrazu som si však spomenula že som si doma nechala sluchádka. ,, Ni do riti!" Zavzdychala som s nespokojným výrazom. Celu cestu som musela počúvať ako autobusu vrčí motor a ako za mojim chrbtom plače dieťa. ,, No konečne lebo by som ho asi zaškrtila" povedala som si keď som vystúpila z autobusu. Nenavidim ten detský plač keď dieťatko nedostane čo chce a tak sa na silu začne rozkrikovat a vrieskať. Našťastie ma delilo už len pár krokov
Prepáčte za chyby💖😊 Tak tu mame konečne po dlhom čase nejaký príbeh. Do comm mi napíšte či chcete ďalšiu časť❤️
Saranghaeyo❤️❤️
