4. Rapprochement

553 34 4
                                    



"Vitaj doma. Ja som Justin ... tvoj nevlastný brat. " úsmev mi hneď klesol.  Prečo akurát ja musím mať také šťastie. Jaj bože ... najkrajší chalan v meste musí byť môj brat. To nieje fér. 

S povzdychnutím som sklonila hlavu a začala sa hrať s lemom tielka.

"Si v poriadku? " starostlivo ma pohladil po ruke a zdvihol hlavu.

"Áno len... no to je jedno. Ja som Amy. A ako sa tak zdá tvoja nevlastná sestra. " falošne som sa usmiala a dala prameň vlasov za ucho.

" Máš krásne meno Amy. Som rád že patríš medzi nás." usmial sa tým najkrajším úsmevom na svete a objal ma. Bolo to príjemné. Ale nečakala som to tak som sa rýchlo odtiahla.

"Spravil som niečo ?" pozrel sa na mňa smutným pohľadom a poškrabal sa na zátylku.

"Nie." žmurkla som na neho. "Nevieš náhodou kde mám izbu?"

"Jasné poď za mnou." tiež na mňa žmurkol a otočil sa smerom ku schodom.

Vyšli sme hore schodmi a na konci chodby sme zabočili do veľkým čiernych dvoj dverí. Keď Justin otvoril dvere myslela som že odpadnem. Celá izba bola zladená do bielej a čiernej farby, ktoré mimochodom milujem. Na ľavej strane bolo velikánske okno skoro cez celú stenu s výhľadom na New York. V strede izby bola mega veľká čierna manželská posteľ na ktorej boli tyrkysové obliečky. Bolo to iné a tým krásne. Na pravej strane boli troje dvere a biely písací stôl so čiernou guľatou stoličkou. Pod oknom bola čierna sedačka a z oboch strán okna boli krásne mohutné bile závesy.

"Páči? " zvedavo sa na mňa pozrel a oprel o rám dverí.  "Či páči? Si ty normálny?? Ved to je nádherné... milujem čiernu farbu a takúto veľkú izbu son ešte nemala." rýchlosťou svetla som zhodila tašku s pleca a rozutekala k posteli, na ktorú som sa hneď hodila a zatvorila oči.  Bola veľmi pohodlná. Počula som ako sa Justin smeje pri dverách.

" Bože ty si pako. Pod sem ... nestoj tam jak socha..."

"ČO SOM ??" nahodil "nahnevaný" pohľad ale moc mu to nešlo.  "Pako" zopakovala som a čakal čo urobí.  " Povedz to ešte raz a uvidíš že to neskončí dobre .... samozrejme pre teba" ale ale ten sa nejak cíti. "P.A.K.O" zdôraznila som každé jedno písmeno ale po pravde to som asi fakt nemala. Rozbehol sa za mnou, sadol si na mňa obkročmo a začal ma štekliť. "aaaa.... Justiiin ... pre-s.... justin prestaaaň" kričala som na neho a čím viac som sa snažila tým to bolo horšie.

" Justin pocikám saaaaa... " chvala bohu hneď po mojej vete prestal a unavene si ľahol vedľa mňa. Obaja sme  pozerali do stropu a nič nehovorili . Keď zrazu Justin spravil niečo čo som vôbec nečakala.

"Spravil si práve to čo si myslím že si spravil? " hrdo prikívol hlavou a opäť ma buchol s vankúšom po chrbte.  Tak to si prehnal chlapec. Zobrala som druhý vankúš a celou silou ho buchla do hlavy. Nad jeho nahnevaným výrazom som sa začala rehotať na celú izbu. Justin len nechápavo sedel a pozeral na mňa jak na blázna.  Rozosmial som sa ešte viac a potom sa ku mne pridal aj Justin.

Postavila som sa na posteli a chcela postaviť aj Justina, ale to by som nebola ja keby som na neho nespadla. Nečakanou náhodou sa nám o seba obtreli pery. Využil to a jemne pobozkal. Nečakal som to ale bolo to nádherné.

Z pohľadu Justina:

Je tak nádherná. Má dokonalú postavu a jej krásne hnedé vlasy dopadajú na jej jemnú tváričku.

Má jedinečné modré oči a červeno plné pery. STOP! Nemôžem tak o nej rozprávať... je to pradsa moja sestra.  Ale nevlastná!! Pre tento krát má moje svedomie pravdu.

Postavila sa na posteli a chcela zdvihnúť aj mna. No nejk sa jej to nepodarilo a spadla na moju hruď.  Omylom sa naše pery obtreli o seba čo som samozrejme využil a jemne ju pobozkal na pery. Zostala stuhnutá ale neodtiahla sa. Chcel som bozk prehĺbiť ale to by sem nemohla vkročiť mama.

" Prepáčte že vás..." nedokončila keď nás uvidela ako sme na sebe a chceme sa pobozkať.

"Ou ... prídem neskôr" ani sme nestihli nič povedať a hneď odišla. Amy sa zo mňa rýchlo postavila a rozutekala sa do kúpeľne. Nepochopil som to.

Nevadí mykol som nad ňou plecom a išiel do izby.

Zapol som si notebook a prihlásil sa na všetky sociálne siete. Po dvoch hodinách ma to prestalot baviť a išiel som sa najesť do kuchyne. Keď som otváral chladničku tak ma zastavila mama.

"Justin kde je Amy?" jej otázka ma zaskočila. "Ja neviem asi v izbe." mykol som plecom a zobral si jogurt. Vytiahol som si lyžičku a začal jesť.  "Justin len som ťa chcela upozorniť že Amy neni ako ostatné. A navyše he to tvoja sestra taj ťa žiadam o to aby si ju nechal napokoji." tak to som nečakal. "Dobre mami. Ešte niečo? " nadvihol som jedno obočie a spýtavo sa na ňu pozrel. "Áno. Choď zavolať Amy na večeru. " prikívol som a vyhodil prázdny kelímok do koša.

Vyšiel som hore po schodoch a jemne zaklopkal na Amynu izbu.  Nikto sa neozval tak som jednoducho vkročil do izby. Amy už bola vybalená a mala vzorne upratanú izbu. Po 10 minútach čakania sa stále neobjavila tak som sa rozhodol ísť za ňou do kúpeľne.

Ale to čo som videl ma nepotešilo. Mala celú krvavú ruku a nechala dopadať kvapky jej krvy na podlahu.

"Pre boha" skríkol som a rozutekal sa za ňou.


Taaak. Ďalšia časť je za nami.  V prvom rade sa chcem poďakovať babám ktoré moju story čítajú a tým ma podporujú. ĎAKUJEM :*

V druhom rade 18.6 (streda) odchádzam na dovolenku a budem tam 2 týždne takže ďalšia časť bude asi tak za 3 týždne.  Ale ak tam nájdem niekde wifi tak vám samozrejme napíšem novú časť.

Dúfam že sa vám časť páčila.
Bude Amy v poriadku alebo sa stane niečo horšie? Prizná si Justin svoje city ku Amy alebo bude naďalej predstierať že sa nič nedeje? 
Všetko sa dozviete v ďalšej časti ... ale nezabúdajte nič nie je také ružové ako sa na prvý pohľad zdá !!

I love you ♥

#HopeULikeIt

Fucking life ...Donde viven las historias. Descúbrelo ahora