Baby akozeeee... Ešte šťastie že son teraz konečne na fone... Som pridala časť predvčerom alebo neviem ci predpredvcerom a zrazu mi ukáže že som ju nepridala?! No nič , páči sa..
Je to oslava a smútočná hostina pre dvoch známych dokopy. Diabol neskrýva svoju náklonnosť ku Adamovi, plieska ho po zadku s výkrikmi „Toto je môj chlapec! Vďaka nemu sa všetko podarilo!" Prevraciam nad tým divadlom očami, s Michaelom sedíme pri sebe a takisto sa mu to neľúbi.
„Nemal by vzdávať hold len jemu." Zasyčí. „Určite si si viedol takisto dobre."
„Viem minimálne o dvoch, ktorých som zabil. Otca a syna." Rýchlo sa napijem whisky, moc páli. Chutí horšie než Perrien punč, lepšie však hasí zlobu.
„To sa v tejto brandži stáva a-"
„Nechcem byť v tejto brandži! Neprosil som o to. Žiadna ďalšia akcia sa nekoná, bodka. Môžete ma zdrať i z kože." Vlejem do seba ďalšieho panáka a ľad mi vrazí na hornú peru, vcucnem ho a prehadzujem v ústach, kým sa nerozpustí.
„Choď si zabehať, po tom bývaš milší."
„Tí chalani tam umreli a oni oslavujú Adama, čo nič okrem vyhodenia poistiek neurobil."
„Louis?" pozriem na zvláštny tón a pery, čo sa začnú škeriť. „Tommo! Ty žiarliš!" Môj udivený ksicht ho ešte vyše rozosmeje, až sa čelom oprie o bar, buchnem ho päsťou do ramena.
„Nikdy! Na toho človeka?" obaja sa kukneme ku Diablovi, práve strká jazyk do Adama, vyzerá pri tom veľmi dobre. Žijem v jeho prítomnosti dlho, zvykol som si na to, že JA mu patrím, ničím iným – božechráň – citmi to nie je.
Dám si posledného panáka, rozlúčim sa s Michaelom, ešte jedna sprcha po dnešnej noci bodne. Dlho sa mydlím, neberiem ohľad na vynarajúce obraze, kde mám ruky od červenej farby. Horúca voda mi dovoľuje uvoľniť sa, studená zas poriadne osvieži.
Takmer čistý sa vraciam ku mne do izby, mám v pláne zapnúť si televíziu, inak by som len v tme nezaspal, dnes určite.
Vyzlečiem si župan, prehodím ho cez drevennú stoličku pri okne a navlečiem na seba pyžamo, čo som tu tiež vyfasoval s dlhými rukávmi. Uchmatnem ovládač zpod skrinky, kde je televízor umiestnený a pred tým než zhasnem, uvidím na obrazovke známy film Splnený sen. Pri tomto sa mi ľahšie zaspí, no ako vchádzam do postele, narazím na nehybné telo. Lepšie sa prizriem spiacej tvári, zasraný Diabol! A že kto je kurva?
„Hej, prestaň." Zamrmle si zo spánku so zvrašteným obočím. Mojou reakciou je pretočenie paneniek, stalo sa to odpoveďou na všetko. Ľahnem si teda z druhej strany, kukám dojímavý film o černochovi z otrasnej štvrte a pomohli mu úplne cudzí ľudia. Fakt zvláštne, že dokážu byť ľudia úplne odlišní. Ja a Diabol... Michael a Adam. Perrie a Zayn. Alebo aj matka a otec. Odvtedy som nad ňou nepremýšľal, čo tu bol spachtoš naposledy. Nemohla si nájsť náhradu, nie je taká a tie dvojičky malé, to si len Diabol vymyslel. Predsa otca milovala a v deň, kedy som zmizol brala stále tabletky na spánok a nervy. Pokúsila sa o samovraždu,keď sa dozvedela, že je vdovou...
„Prestaň!" Hlas mu naberie na intenzite a pretočí sa na druhý bok, pri čom ruku položí na moje brucho. Ach Bože, toto bude noc!
OKAY!! :D Máme tu ďalšieho spiaceho Stylesa, vlastne aj prvého, ktorý sám prišiel za Louim :D Inak dnes mi prišli emaily ohladom výšky a... akože sa asi pototok z toho!
V sobotu mám inak skúšku a hneď za tým prednášky, tak dúfam že dovtedy pridám ešte aspoň jednu časť :***
Love yaaa! :D
(Aspoň vidíte , že som ju fakt chcela pridať skôr) 😒😀
YOU ARE READING
Prisoner
Fanfiction"Nesúď knihu podľa obalu" túto vetu pozná aj Louis Tomlinson, avšak až keď sa prebudí s bolesťami na neznámom mieste, uvedomí si pravdivosť týchto pár slov.
