Prisoner

44.

„Louis?" ospalo sa otočím chrbtom ku hlasu. „Ehm, to by som radšej nerobil." Zachichoce sa. Bože, úplne som zabudol na Diabla! Vrátim sa do pôvodnej polohy.

„Prosím?"

„Ako som sa sem dostal?" Urobím moje obľúbené gesto, čo nemôže vďaka tme vidieť. Počkať, ak je tma tak prešla možno hodina spánku!

„Koľko je hodín? O štvrtej musím vstávať!" Zas ten chechot, neznášam ho.

„Pokiaľ sa podarí veľká akcia, druhý deň je voľno a odpovedz." Fúú, uvoľním napäté svalstvo, znovu zatvorím oči.

„Neviem, proste ste tu bol."

„A nezobudil si ma?"

„Na čo?" Okále vytreštím, keď si položí hlavu na moje ľavé prso a obmotá sa ku mne i nohami. „P-P-pane." Kretén! Nebuď zaskočený, od neho je možné všetko!

„Dobrú noc, Loui." Aj sa nadýchnem, že čosi poviem, nakoniec si to rozmyslím. Žiadna kurva, len Loui. Hádam ho Adam dostatočne neuspokojil a vrátil sa ku mne, k šľapke, ktorá mu podľa jeho slov nepatrí, preto ma nemôže zabiť? „Zaželaj mi dobrú noc!"

„Dobrú."

„A povedz moje meno!" Čo? Minule ma za to zmlátil!

„Ha-Harry."

„A teraz pekne dokopy." Hlavou sa pomrví, aj stisk jeho nôh je silnejší.

„Dobrú, Harry." Šepnem do tmy a počuť zamľasknutie pier, usmial sa?

*

„Kurnik," zašomrem pri najdivnejšom pocite na svete. Pootvorím oči, aby som videl na svoj rozkrok, kde má hlavu Ha-Diabol. Svätý obrázok...sliny hromadiace sa v krku nestihnem preglgnúť, preto trošku zakašlem.

„Dobré ráno, Kurvička." Šepne, ruku necháva priložený na mne a vylezie ku mne nahor, na chvíľku ma pobozká. „Pozdrav ma!" už aj druhú ruku vyšvihne ku môjmu krku, v penise mi divoko brní.

„Dobré ráno," Oči sa nám stretnú, zelené sú divoké a nenásytné. „Harry?"

„Nevieš, ako sa volám?" Skloní sa, aby si do zubov vzal moju spodnú peru, snažím sa nadvihnúť hlavu smerom, ktorým ma potiahne, škoda tej škrtiacej ruky na krku...

„Harry," vzdychnem, náročky sa pehnem v páse, aby som sa trošku obšťastnil, zaškerí sa a okamžite vpije do pier, dlho sa hráme s jazýkmi, perami a rukami. Na jeden čas si prepletieme prsty, pri čom sa do bozku usmeje, ja túžim po vyvrcholení.

Usilujem sa všemožne o hocičo trieť, aby tlak nebol bolestivý, až ma napokon povyzlieka, ja mu pomôžem s košeľou. Sleduje moje nemotorné prsty, pootvorené pery čo do seba berú potrebný kyslík.

„Louis?" nadvihne mi bradu ukazovákom a palcom, vidím mu do duše, taký je jeho pohľad úprimný a zastretý lesklosťou sĺz. „Odteraz ma budeš volať Harry, okay?" po vete po ňom túžim ešte viac, sám sa naňho hodím, len nech ma zbaví trápenia!

„A ty ma budeš volať?" spýtam sa po dravom sexe, s bradou vyloženou na jeho prse.

„Podľa toho ako budeš poslúchať." S nadvihnutým obočím prikývnem. Ja VŽDY poslúcham! Okay, keď som mu ovracal topánky, vtedy som to prehnal ja.

„A čo Adam? Ako ťa volá on?" neodpustím si, pohľadom zostávam na jeho druhej bradavke, s ktorou sa začnem hrať prstami.

„Boss?"

„Nevieš, ako ťa volá?" Vrátim mu to, ihneď sa zasmeje a pretočí sa na mňa, venujemi rýchlu pusu. „Nechaj ma," Je mi na nič z celého debilného Adama! Hej, priznávam si to, že žiarlim a to vôbec nie je dobré! Sprostý Louis! Sprostý!

„Nenechám, si môj."

„Nie som nikoho." Poviem oceľovo a udriem ho do hrude, aby zo mňa zliezol, on sa však nedá a pobozká ma opäť, chce použiť jazyk, do ktorého mu jemne zahryznem.

„Tak potom ja som tvoj." Opakovane prevrátim očami, zasmeje sa na tom. Je chorý, psychicky narušený a ak je toto on, Dobrý Harry, kde je Pekelný Diabol? Kedy sa mi zas ukáže s bičom a palicou v ruke?

„Prosím, dosť." Začnem sa vzpierať jeho sile, ktorou mi pritlačí ruky nad hlavou, stačí mu k tomu jedna dlaň, druhou si behá po penise a nastavuje si ho do môjho vchodu. „Nie," Nohy skúšam spojiť k sebe, bráni mi ale on a už len v sebe cítim začiatok čohosi mokrého. Automaticky mi oči vyvráti a temeno zatlačím do vankúša. „Dosť!" No ja sám viem, že to hovorím len tak a keby v tomto momente prestane, prosím ho o pravý opak.

„Nechceš to, Kurvička? Pretože sa mi to nezdá, si tak tvrdý..." oslobodí mi ruky a zapumpuje, vtedy sa zapriem o lakte a čakám na bozk.