Vďaka jednému super Toastu som sa rozhodla pokračovať^^
Fenk ju sou mač
Kai pov.
Pri pozeraní filmu Kyung zaspal. Ani sa mu nečudujem, keby som nechcel vedieť či otec nájde a zachráni svojho syna s pomocou dákej reďkovky tak už spím.
Stále som cítil bolesť, no zobral som Kyunga do náručia a odniesol ho do izby, opatrne ho položil a ľahol som si vedľa neho. Pri pohľade na jeho tvár som pomaličky zaspával.
Vzbudil som sa....muselo byť ešte veľmi skoro, vonku bola ešte tma. Chcel som sa otočiť k Kyungovi, no tam kde mal ležať bolo iba veľa krvi.
Vyskočil som z postele a bežal ho nájsť.
,,HYUNG?HYUNG?" kričal som, ale odozvu som nedostal. Keď som vbehol do kuchyne zbadal som Kyunga otočeného k otvorenému oknu.
,,Hyung...vydesil si ma!" Chystal som sa k nemu vykročiť, keď v tom sa zrútil k zemi. Čierna silueta držala v ruke nôž. Už je to nejaká chvíľka čo žijem s Kyungom a moje zmysly sú dosť otupené, takže som nevedel spoznať kto to je.
V okamihu akoby sa rozplynul. Zranu som klačal na zemi so slzami v očiach, krvavími rukami, v ktorých som držal Kyunga a neďaleko odomňa bol krvavý nôž. Kyung prehovoril ,,P-prečo...?" opäť upadol do bezvedomia.
Po chvíli som si to uvedomil...to ja som bol ten vrah...
,,Kai. Kai. Kai! Vstaň už!"
Drbol som z postele. Rýchlo som sa otriasol a stiahol k sebe Kyunga ,,Oh môj Namjin! Ty žiješ! Ani nevieš ako som sa bál, že som ťa zabil!" začal som kňučať ,,Podľa toho, že si ma zovrel tak silno, že neviem dýchať, súdim, že ešte žijem ale nie na dlho" pustil som ho.
,,Kyung! Zapamätaj si, že by som ti nikdy, nikdy, ale že nikdy neublížil!" ,,Noooo dobre?" Začal sa smiať. Odľahlo mi, že to bol len sen. Dal som mu jemný bozk, ľahol si mu do klína a on ma začal hladkať po vlasoch a za uškami. Nemohol som urobiť nič viac než zatvoriť oči a usmievať sa.
