Normálny deň ako každý iný. Sedela som doma na gauči a hladkala moju fenku Bellu. Je to najlepší pes akého som si mohla priať. Mám ju už od dvoch rokov. Je to nemecký ovčiak
a momentálne má 13 rokov. Áno celkom dosť na psa. Ale ona je živá
a verím tomu že ešte dlho bude.Môj mladší brat, ktorý ma 11 rokov
a mladšia sestra, ktorá bude mať teraz tri roky sa pripravovali v chodbe spolu s mojimi rodičmi.Bývame v Nórsku v mestečku Strendene, ale len nedávno sme sa prisťahovali naspäť zo Slovenska. Éhm éhm.. asi pred dvoma dňami. V Nórsku sme bývali kým sa nenarodil môj brat a vtedy sme sa odsťahovali na Slovensko a teraz zase naspäť sem.
Moja mama je Nórka a otec Slovák, preto mňa aj mojich súrodencov od detsva vychovávajú v týchto dvoch jazykoch.
************************************
,,Ester poď už zlatko!" Kričala na mňa mama od dverí. Zase nás berie na návštevu k nejakej jej kamoške. Strašne nemám rada tie návštevy. No ešte menej mám rada keď sa mi snaží dohodiť jej kamošiek synov. Je to pekná otrava.Pohladkala som Bellu po hlave a dala jej pusu. ,,Hneď som späť, buď dobrá!" Povedala som jej, zobrala si bundu
a išla k autu.Sadla som si vedľa mojej malej sestričky s mobilom v ruke. ,,A ako dlho pôjdeme? Dúfam že nie hodinu ako minule..!" Zamrmlala som
a mama sa otočila na mňa. ,,Nie len tak 15 minút.. neboj." Povedala
a otočila sa dopredu.Zobrala som slúchadlá a vložila si ich do uší. Vážne ma nezaujímalo o čom bude môj brat rozprávať a tak som zapla hudbu, zavrela oči a premýšľala. Robím to tak často.
Po chvíľke sme už boli u tej maminej kamošky. ,,Ahoj Amélia, tak dlho sme sa už nevideli." Povedala paní vo dverách a pustila nás ďalej. Samozrejme že keď že to bolo skôr ,,zhromaždenie,, rodičov tak som musela zobrať sestričku za ruku. Mám ju rada, aj brata, aj keď sú niekedy zlí.
Vo dverách stála ešte malá dievčinka asi tak o rok mladšia od môjho brata. ,,Ahoj!" Povedala mu a odtiahla ho niekam sa hrať. Ja som zobrala sestričku a sadla si s ňou na gauč. ,,Každú chvíľu sa vráti manžel s chlapcami." Povedala mi teta
a ďalej prestierala na stole. ,,Určite si budete rozumieť!" Povedala moja mama a usmiala sa na mňa. No to určite, pomyslela som si v hlave, neberte to tak že som nejaká rebelka alebo čo. Len mňa tak mama zoznamuje vždy a nakoniec to skončí nejak trápne.Sedela som na gauči a na mojom kolene sedela moja sestrička. Započula som otváranie dverí. Asi sa už vrátili páni domu. Povedala som si a do obývačky vošiel pán s dvoma chalanmi. Musím povedať že neboli najškaredší.
Postavila som sa z gauča a oni prišli za mnou aby sa zoznámili. ,,Ahoj ja som Marcus a toto je moje dvojča Martinus." Povedal chalan s dlhšími vlasmi a v rozprávaní pokračoval. ,,Tak ideme hore?" Poškrabal sa za hlavou a ukázal na druhé poschodie. ,,Okej!" Povedala som a nasledovala tých dvoch hore (bez sestry, samozrejme).
Ak chcete pokračovanie tak píšte do komentu.😙😎 36❤💙
YOU ARE READING
Believe in it [M&M]
FanfictionTEENAGE je ťažký vek.. no ešte ťažší ak má vaša mama kamarátky s deťmi vo vašom veku.