UNTOUCHABLES

2.časť - (1.júl 2013)

1.júl 2013

Z POHĽADU LEXIE:

Tento deň bol pre mňa dosť dôležitý, pretože som prvý raz šla do novej práce. Dúfala som, že tam nič nepokazím lebo to by bol poriadny trapas.

Ráno mi zvonil budík už o 5:00.

,,Fakt úžasné, prvý prázdninový deň a ja vstávam o piatej a ešte k tomu aj celé prázdniny makám. Pretrela som si oči a vypla som budík. Nejako som sa vyterigala z postele, urobila som rannú hygienu a vyžehlila som si vlasy, lebo som ich mala ako výbuch na hlave, jemne som sa namaľovala a šla som si spraviť raňajky.

Po raňajkách som poupratovala totálne celý byt (verte mi, bolo čo upratovať.. po mojej mame je deň čo deň poriadny bordel) a obliekla som sa.

Dala som si voľné fialové tielko s nápisom “believe“, obtiahnuté biele rifle a na nohy som nazula čierne converse, na ktoré som si zarobila cez poslednú brigádu. Všetko som doladila náramkami, náhrdelníkom a náušnicami. Do kabelky som si zobrala kľúče, mobil a peňaženku a mohla som vyraziť do novej práce.

Celý deň sa mi celkom darilo a šéf mi povedal, že je rád, že prijal takú šikovnú mladú dámu. Bola som s mojim výkonom nadmieru spokojná.

 Po práci som sa ponáhľala domov aby som sa aspoň trochu vyspala do zajtrajšieho rána. „Tieto prázdniny budú zabijak,“ pomyslela som si, keď som konečne ležala v posteli prichystaná spať...

Z POHĽADU ASHLEY:

Ten deň bol pre mňa dosť náročný.

Vzbudila som sa dosť zavčasu a strašne ma bolela hlava. ( To bude tým, koľko som toho deň predtým popila ) Našťastie Jane- kamarátka, u ktorej som spala mi hneď dala nejakú tabletku a vodu.

J: ,,Tak a čo bude teraz, teda dokedy tu zostaneš?? Ako ja ťa ..“

A: ,,Jane, Jane .. ja ťa chápem. Dneska si chcem ísť pohľadať nejaký byt a možno aj prácu.“

J: ,,Super, tak ja ti pomôžem. Môžeme kuknúť na nete alebo v novinách ale neviem či budeš mať dosť peňazí.“

A: ,,O peniaze nejde, stačí mi nejaký malý jednoizbový byt a mám predsa kreditku.“
Jane na mňa hodila divný pohľad. Zrejme to bolo kvôli tej vete: -Mám predsa kreditku- .. možno som sa občas správala trocha namyslene a rozmaznane ale v skutočnosti som taká nikdy nebola .. prisahám!! ..

J: ,,Fajn, tak ideme hľadať.“

A: ,,Len sa prezlečiem dobre??“

J: ,,Dobre.“

Kým som sa ja obliekla a upravila, tak Jane zapla PC. Trvalo nám chvíľku, kým sme našli nejaký normálny byt v centre, ale ponúk bolo dosť .. stačilo si len vybrať.

Nakoniec som si našla dva, ktoré sa mi ako-tak pozdávali. Bohužiaľ jeden bol už prenajatý. Keď som volala o druhý byt, tak som mala už väčšie šťastie. Dohodla som sa s majiteľom, že si môžem ísť ešte v ten deň byt obzrieť.

Okolo obeda som sa spolu s Jane vybrala obzrieť si ten byt. Síce to nebola žiadna sláva, ale nič iné mi neostávalo. Nakoniec som sa s tým pánom dohodla ohľadom platenia.

Potom sme šli spolu s Jane ku nej domov pre moje kufre a doviezli sme ich do vtedy už MOJHO nového bytu. Bol to dosť divný pocit mať vlastný byt .. hlavne, keď ten byt bol len môj a musela som sa o všetko starať sama.

Keď sme doviezli všetky moje veci do bytu, tak sme sa šli s Jane najesť do jednej reštaurácie.

Po neskorom obede sme mali ísť spolu hľadať pre mňa brigádu. Jane však musela ísť strážiť svojich mladších súrodencov, pretože jej mama musela niekam ísť, takže brigádu som si šla hľadať sama.