Osud alebo náhoda?

2

Dnes je deň kedy s Amandou odchádzame do Kórei. Ešte pred našim odchodom sme sa mali zastaviť v redakcii a vypočuť si našu úlohu na ten jeden mesiac. 

"Takže dievčatá dnes odlietate do Kórei. Som veľmi hrdá na to čo ste dosiahli a toto si naozaj zaslúžite" hneď vo dverách nás týmito slovami oslovila naša šéfka. "Ďakujeme vám a veľmi si to ceníme" povedala som a ďakovne sa usmiala. "Teraz vám vysvetlím čo bude vašou náplňou práce. V Kórei je už nejaký čas známa jedna kpopová skupina s názvom EXO. My sme sa spojili s ich riaditeľom a dohodli sme sa že celý jeden mesiac s nimi budete tráviť čas. A vy ako žurnalistky napíšete všetko o ich práci, vystúpení, nahrávaní a keď to bude možné tak aj o súkromí. Budete s nimi chodiť aj na rozhovori a taktiež majú turné. Tam pôjdete tiež." vysvetlila nám. "Takže ubytovanie máte zariadené. V Kórei na vás pri letisku bude čakať šofér. Ostatné podrobnosti sa dozviete až na mieste. Tak sa teda majte dievčatá a želám šťastnú cestu. " usmiala sa na nás a v zápätí nás aj objala. "Ešte raz ďakujeme a majte sa tu pekne" zvolala Amanda. Pomaly sme sa pobrali na letisko aby sme nezmeškali let. 

V lietadle to bolo super mali sme ekonomickú triedu a to znamená že sme mali viac pohodlia a hlavne jedlo. Celý let som buď prespala alebo sa rozprávala s Amandou. Je to vážne dobrí spoločník na dlhé cesty. S ňou sa človek nenudí. 

Po asi 4 hodinách letu nám pilot oznámil že budeme pristávať. "No konečne už ma bolí zadok." sťažovala sa Amanda. 
Hneď ako sme vystúpili pobrali sme si batožinu a hľadali pána s autom ktoré nás malo doviesť do S.M. Entertainment. Po niekoľkých minútach sme ho našli. "Dobrý deň slečny. Vy musíte byť Amanda a vy Kirsten. Ja som Kyumi" povedal postarší pán, poklonil sa a usmial. Hneď sme sa poklonili aj my a usmiali. "Radi vás spoznávame" povedala som. "Ja budem váš šofér na tento mesiac keby ste potrebovali odviesť hocikam tak som vám ku dispozícii." "Veľmi pekne vám ďakujeme." 

Už sme boli pred S.M. a ja som skoro odpadla s tej obrovskej budovy. Výťahom sme sa dostali až na desiate poschodie a vošli do kancelárie riaditeľa S.M. "Dobrý deň dievčatá ja som riaditeľ Park Sing." pristúpil k nám a uklonil sa. "Dobrý deň" zvolali sme zborovo. "Ja som Kirsten a toto je Amanda." povedala som už po kórejsky. "Musím uznať že vaša kórejčina je vážne skvelá. Ani nepočuť že ste cudzinka teda okrem vášho výzoru." usmial sa. "Veľmi pekne vám ďakujem." "Takže myslím že môžeme začať. Vaša šéfka vám dala informácie o vašej práci tu. Teraz vám poviem niečo ja. Chcem aby ste boli s chlapcami čo najviac ako sa dá. Od tohto projektu si sľubujeme veľa a vy ste tie ktoré to môžu umožniť. Len vás chcem upozorniť chlapci sú veľmi háklivý na svoje súkromie tak ich do ničoho netlačte." "Jasné ako rozkážete pane. Sme tu na to aby sa to podarilo a dúfam že sa tak aj stane. " Dievčatá od dnes budete bývať v dome hneď vedľa chlapcov. Budete mať prístup do ich domu a dúfam že sa s nimi aj spriatelíte." usmial sa a už nás viedol cez veľkú chodbu až ku výťahom. "Chcel by som vás s chlapcami hneď aj predstaviť aby ste si na seba zvykli. Teda ak vám to nevadí a nie ste veľmi unavené. " "Samozrejme že nie budeme len radi. " usmiali sme sa. 
Keď sme vystúpili asi na siedmom poschodí hneď sme započuli hudbu. Bola vážne chytľavá. Zastali sme pred dverami kde bol nápis "EXO". Vošli sme dnu a mne sa naskytol pohľad na ôsmich chlapcov ktorý hneď pozreli našim smerom. "Chlapci chcem vám predstaviť tuto dievčatá. Už som vám o nich hovoril to sú tie čo s vami od zajtra budú každý deň. Takže toto tu je Amanda a toto Kirsten" povedal a ukázal pritom na nás. Teší nás" povedala som a obe sme sa uklonili. Všetci sa uklonili a jeden z nich vyšiel z radu "Ja som Suho som leader skupiny Exo." povedal a usmial sa na nás. "A toto sú Xiumin, Chen, D.O., Kai, Baekhyun, Sehun a tam ten s tými červenými vlasmi je Chanyeol." predstavil nám všetkých ostatných. 
Bola som milo prekvapená z toho aký sú milý aj keď sme sem len teraz prišli a budeme im oxidovať život celý mesiac. 

*podľad Chanyeola
Dnes k nám majú prísť nejaké dve reportérky a budú s nami celý mesiac spolupracovať. Budú sa nám vŕtať v životoch a k tomu s nami budú chodiť všade. "Dúfam že to nie sú nejaké fanatické fanúšičky." povedal Xiumin keď už sme sedeli v S.M. a nacvičovali. "Tak to dúfam aj ja. Nechce sa mi celý mesiac počúvať vreštanie" pripojil sa Sehun. "No tak kľud. Určite by nám riaditeľ nezavesil na krk nejaké fanúšičky." "D.O. má pravdu počul som že ani nevedia že existujeme." povedal tento krát Suho. "Ako prosím niekto nemôže vedieť že existujeme?" urazil sa Baekhyun. "Baekhyun v Kalifornii o nás možno vážne nevedia." hneď sa do toho vložil znova Suho. "počkať oni sú až z Kalifornii? Ako sa s nimi budeme potom rozprávať?" začal stresovať Chen. "Bože kľud! Oni vedia po kórejsky. Ničoho sa nemusíš báť" upokojoval ho Suho. 

Hneď ako sme sa postavili do miestnosti vošiel náš riaditeľ aj s dvoma dievčatami za chrbtom. Predstavil nám ich a ja som skoro skolaboval. Aká je šanca že sa toto môže stať? pýtal som sa sám seba. "Hej Chanyeol nevyzerá trošku ako tá tvoja kamarátka cez internet? Akože sa volá? Kirs?" pristúpil ku mne Baekhyun a ja som mu v momente zapchal ústa. "No to práve neviem a nehovor to meno tak nahlas!" rozkázal som mu. "Dobre ale čo tak stresuješ? Keď je to náhodou ona tak je to vážne kus a k tomu jej vôbec neprekáža že sme slávny. Takže máš možnosť povedať jej to a spoznať sa s ňou aj normálne a nie len cez internet." "To áno ale ja neviem či chcem aby zistila že ten chlapec s ktorým si písala skoro tri roky som JA."