Prológ

1.5K 69 14
                                    

Tento deň sa radí medzi najväčšie a najšťastnejšie dni v  mojom živote, teda mal by sa.

Nervozita akú som cítila už od kedy som sa zobudila, mi nedala pokoja.
Ani môj brat, Ethan, ktorý sa ma snažil upokojiť, mi nepomohol. Práve naopak. Moja nervozita stúpla ešte vyššie.

Mohlo sa pokaziť čokoľvek a s pribúdajúcim časom ma napadalo, čím ďalej tým viac skazených vecí.
Kedykoľvek môžem zakopnut na vlastných šatách. Čo ak si náhodou rozmažem make-up? Alebo čo ak si to rozmyslí a keď tam prídem on tam nebude?
Bolo toľko vecí, ktoré sa mohli stať a ani jedna z nich sa mi nepozdávala.
Stačilo mi už len dúfať, že sa nič nepokazí.

Oblečená v bielych svadobných šatách až po zem, som sa snažila upokojiť svoje rozbúchané srdce a roztrasené ruky.
,,Vyzeráš nádherne, nemusíš sa báť," pošepkal mi Ethan.

To, ako vyzerám bol asi môj najmenší problém. Stále som si nebola istá, či robím správnu vec. Milujem ho najviac ako sa len dá. No je otázne či to stačí.

,,Ale ak chceš, ešte stále môžeš z toho vycúvať," povedal so smiechom a nastavil mi rameno.
Ochotne som sa ho chytila.

Síce nebol zrovna dvakrát nadšený, keď som mu oznámila, že sa idem vydávať a ešte k tomu s kým, ale podržal ma a podporil.
A to bolo hlavné.

,,Myslím, že nie," usmiala som sa naň a vykročila smerom k oltáru.

A v tom som ho zbadala. Stál tam oblečený v bielom obleku a okolo krku mal uviazanú červenú kravatu.
Žiarivo sa na mňa usmieval a keď sa nám pohľady stretli, usmial sa ešte viac. Jeho pohľad patril iba mne a ja som si v tej chvíli bola konečne istá, že robím správnu vec.....

Miluj MaWhere stories live. Discover now