New member// FF Avengers

1.

Nedávno som prišla z mojej misie, bola som v Rusku, malo ísť o pašovanie drog a nelegálnych zbraní, avšak, bol len taký malý, detský gang, jediné čo pašovali bol alkohol, také veci sú pod moju úroveň. Išla som za Nickom . Keď som odchádzala, prízvukoval mi. ,,Po návrate príď ku mne, musím ti niečo oznámiť."

Dúfam že má nejaké novinky o mojom ďalšom čipe. Som taký, ten pokusný králik, pretože pán Stark sa snaží (Nick ho o to "požiadal") vymyslieť ako dať obyčajným ľuďom schopnosti.

Pred desiatimi rokmi

Nick má nejaké stretnutie s pánom Starkom v kancelárii.Ušla som z tréningu lukostrelectva, mávam ho s Clintom, keď si išiel po šípy, tak som zdrhla.

Prišla som pred jeho kanceláriu a pozrela som sa cez otvor čo vznikol medzi dvoma veľkými dvermi. Pan Stark mu ukazoval maličkú vec.: ,,Vidíš, jednoducho sa to implantuje človeku. Malo by to fungovať, ale treba..." Nedohoril pretože som sa veľmi opierala o dvere ktoré sa rozleteli a ja som padla na tvár.

Rýchlo som sa pozbierala a usmiala som sa, ale asi to nestačilo. Nick na mňa pozeral ako by som zapríčinila koniec sveta a pan Stark ako teliatko na nové vráta. ,, Emma! Koľko krát som ti povedal aby si nepočúvala za dverami?! Kebyže si mladšia tak to pochopím, ale už máš pätnásť rokov a mohla by si sa správať dospelejšie." Pozrela som sa na Nicka . ,, Ale! Ja som nepočúvala za dverami! Iba som započula že hľadáte subjekt na pokusi, tak som tu!" aj keď to nepovedali, jasne sa to dalo vydedukovať z významu vety

No, toto nedopadne dobre, už som to videla v jeho tvári. Jasne to dával najavo že moju odpoveď odmieta, lenže to sa mi nepáči. Jasne som mu zdôraznila že som sa rozhodla. Pan Stark nám do našej nemej vojny skočil.
,,Ale to je výborný nápad! Okamžite môžme začať!"
,,Nie, je to ešte dieťa, nezabúdaj."
Nevravel že sa mám správať dospelejšie?
,,Ale ty si sám vravel aby sa nespravala ako dieťa, milí Nick."
Ale, pan Stark si ma zastal, asi si ho začínam obľubovať. Po dlhom prehováraní, nakoniec Nick prikývol a začali sa pokusi na mojej maličkosti.

Prítomnosť

Prišla som ku dvom veľkým dverám a zaklopala som. ,,Ďalej." Otvorila som dvere a uvidela som Nicka ako sa rozpráva s Avengers aka Steve Rogers, Antony Stark, Clint Barton, Natasha Romanoff a Bruce Banner ale Thor chýbal.

Čo od nich potreboval? Prezrela som si ich. Stále niečo riešili s Nickom, ale pán Stark sa na mňa nenápadne pozrel a usmial sa na znak toho že vedia o mojom príchode.

Cítila som sa pri nich taká...slabá. Bola som prekvapená, natešená ale aj tak som tam stála a pozerala na nich s nemím úžasom.

Ich rozhovor sa skončil a všetky oči ostali na mne. Nick podišiel ku mne a začal. ,,Takže, Emma. Zavolal som si ťa, aby som sa ťa niečo spýtal. Určite vieš kto sú títo ľudia," Trochu sa posunul aby som mala dobrý výhľad na nich, aj keď som ich už mala v oku. ,,preto som chcel aby ste tu všetci boli. Emma, keďže Thor je väčšinu času doma na Asgarde, mohla by si ho zastúpiť, kým sa nerozhodneme ako to bude ďalej."

Pozerala som sa na Nicka, či to myslí vážne, on len prikývol. ,,No, ja neviem," môj pohľad pristál na hrdinoch, chcela som dopovedať ale niekto mi v tom zabránil. ,,Cs...Neskúsená, mladá, to nám ju naozaj chcete hodiť na krk, pane?"
,,Hej! Ja som nedohovorila, tak mi láskavo neskáč do reči, áno? A navyše takú radosť ti nespravím," Obrátila som sa späť na Nicka. ,,Áno, mile rada zastúpiť Thora v Avengers!" Neviem či to bolo správne rozhodnutie, nemala som na to tak unáhlene reagovať, ale mohla by to byť dobrá skúsenosť.
,,Toto rozhodnutie nezáleží len na tebe, dôvod prečo sa ťa Nick pýtal bol, aby sme vedeli či si ochotná zastúpiť Thora. Nie všetci si sú tebou a tvojimi schopnosťami istý. Keďže Tony nám môže potvrdiť tvoje schopnosti, len Natasha si ťa chce preveriť, súhlasíš?"

Tušila som že to nebude také ľahké, takže Natasha Romanoff. To by mohla byť zábava. Samozrejme som Kapitánovi odpovedala kladne.
,,Začneme hneď po implantácíi, súhlasíš?"
,,Súhlasím."
Už som sa tešila akú úlohu mi udelí.... On povedal po implantácíi?!
,,Počkať, po čom?! Nick!"
Rýchlo som sa otočila na neho a čakala na svoju odpoveď. Z toľkého odhodlania som jeho otázku asi poriadne nezaregistrovala.
,,Ešte pred tvojou poslednou misiou som ti vravel že Stark má pre teba nový čip, ale ako vidím, vôbec si ma nepočúvala, nemám pravdu?"
Ja som ho počúvala, aspoň si myslím, strašne rýchlo zabúdam, vôbec si to nepamätám.
,,Popravde, vôbec neviem, nepamätám sa, bolo to dávno."
,,Dávno?! Bolo to pred dvoma týždňami!"
Bolo vidieť že sa hnevá, tak som radšej pekne čušala a pozerala na neho psími očami. Nick odo mňa odvrátil pohľad a začal sa s nimi rozprávať, pochopila som to tak, že mám odísť.

Ako som kráčala chodbou, ucítila som ruku na mojom pleci. Tá ruka bola pána Starka.
,,Ahoj, len som ti chcel povedať že dnes večer ti ten čip budú implantovať u mňa, rád by som videl ako to bude prebiehať, pretože tento čip by ti mal dať dve schopnosti a to ovládanie počasia a predpovedanie budúcnosti, sú to trošku moc fantasy schopnosti, ale keď prvý fungoval, tak by to malo zabrať aj teraz, nie?"
Pozeral na mňa s očakávaním odpovede, aj keď bola jasná, ale stále nechápem, prečo u neho doma? To nemohlo prísť on? Áno, je bohatý, býva vo veľkej vile, ktorá sa mi bude určite páčiť, ale aj tak.

,,Áno, prídem rada, tak potom u vás?"
,,Jasné, a už dávno som ti vravel aby si mi nevykala."
Kedy mi to vravel? Nevadí usmial sa tak.... bohato by som povedala, jeho čisto biele zuby ma skoro oslepili a jeho upravené sako krásne ladilo s... vlastne všetkým, bol tak upravený, nikdy som si toho nevšimla. Keď sa nad tým tak zamyslím, je celkom pekný. Nie, na také veci nemám čas! A navyše je odo mňa o dosť starší, aj keď to není taký veľký problém. Nie! Usmiala som sa tiež a rýchlym krokom som odkráčala. Ešte prežiť večer, a hádam bude pokoj.