10. Ešte pár hodín

87 7 0
                                    

Zobudila som sa z miernou bolesťou hlavy. Včera som šla spať neskoro a vstrebala som plno informácií, ktoré sú mi prakticky k ničomu. Pozrela som sa na mobil aby som zistila koľko je hodín. Keď som to zistila, vyletela som do kúpeľne a bleskovo som si umyla zuby. Hodila som na seba nejaké oblečenie a učebnice do tašky. Nestihla som sa ani učesať. Uvedomila som si, že som zabudla v knižnici nejaké veci, keď som preskúmavala.

Vybehla som hore a dala ich do tašky. Všimla som si však na stole otvorenú knihu čo som včera čítala. Neudržala som sa a tiež ju vzala. Potom som už len vyštartovala z domu aby som stihla prvú hodinu.

Keď som prišla, všimla som si kto chýba. Chelsea nebola v škole. Už by tu bola, býva len blok odtiaľto. Vystrašene som sa pozrela na Jamesa. On mi dal len šibalský úsmev a zas sa začal rozprávať so svojou partiou. Predtým som len mala zlý pocit, ale teraz už naozaj vnútorne panikárim.

Predtým než som sa stihla dostať k dievčatám, zavibroval mi mobil. CHELSEA: Zoe, povedz pani učiteľke, že som sa necítila dobre. ZOE: Prečo? Si v poriadku? Potom mi už neodpísala. Cítim sa síce pokojnejšie, ale niečo sa stalo alebo deje. Z tohto intímneho myšlienkového pochodu ma prebralo zvonenie.

Po hodine mi napadlo sa niečo nové dozvedieť. Vytiahla som si knihu z tašky a pritom mi napadlo: Ako sa taká zaujímavá a tajomná kniha dostala do tej knižnice? Rozhodla som sa to neriešiť a ponorila som sa do stránok a textu.

Kaskani: Kaskani vyzerajú presne ako ľudia a snažia sa ľuďom neprezradiť, že nie sú ľudia. Ich hlavnou úlohou je meniť ľudí k lepšiemu bez toho, aby museli niekoho zabiť. Kaskani majú viac energie než ľudia a takisto majú viac výdrže a sily. Samozrejme, môžu si svoju silu zvýšiť tým že trénujú a takisto aj svoju magickú silu. Jednou z ich schopností je, že sa vedia meniť na zvieratá, a tak skryť svoju identitu pred svetom ľudí.

Asi som ešte nebola tak zaujatá ako keď čítam túto knihu. Možno len keď som čítala moje obľúbené. Anna sedela predo mnou a pobavene sa na mňa usmievala. Aby toho nebolo dosť Kc si zobrala knihu k sebe a začala nahlas čítať.

Inkubus (m) /Sukuba (ž): Sú to tvory ktoré žijú zo sexu. Občas sa potrebujú s niekým vyspať aby doplnili svoju energiu. Inak môžu aj zomrieť. Vysávajú zo svojej obete energiu, ktorá im dodá silu. Sú veľmi pôvabný a charizmatický. Dokážu svojej obeti vysať energiu už len bozkom, no nie veľa. Najviac sily im dodáva sex...

Ani to nedočítala a vytrhla som jej knihu z rúk. To už bolo, ale neskoro. Upadli do nekontrolovateľného smiechu. Už sa začali pomaly upokojovať, no Kc znova stlačila spúšť. „Tak už asi vieme, čo sú Nick a James zač." To už som nevydržala a roztrhla sa smiechy tiež. Smiech nás ale prešiel potom, čo sa na nás všetci pozreli jak na psychopatov. Schovala som sa za knižku, pretože nemám rada keď je na mňa upriamená pozornosť. Áno som princezná, ale radšej som sa skrývala v tieni.

Anjel smrti: Tieto anjele majú krídla čierne, oči rubínovo červené. Sú temné ale nie zle. Majú tichú povahu, sú uzavretý, nespoločenský. Má schopnosť rýchleho presunu, z miesta na miesto. Ich úlohou je pomáhať umierajúcim bytostiam na onen svet. Cítia blížiacu sa smrť danej bytosti, preto sa držia v jej blízkosti, majú ho ako svojho zverenca. Dokážu skryť svoje krídla, ale ich žiarivé oči je schopné v noci spozorovať.

Čítala som ďalej a dostala k zaujímavej časti. Niektorý sa smrti boja. Iný sú ňou zaujatý. Smrť je už bežná vec. Nikto tu nezostane večne. Je zvláštne, že smrť je pre všetkých prirodzená, ale aj tak o nej nič nevieme.

Každú prestávku som sa snažila skontaktovať Chelseu, ale ani raz som sa jej nedovolala. Začala som sa o ňu znova strachovať. Po škole som zašla do parku kde ma vrelo privítala Lyla. Pokúsila som sa Chelsei znova zavolať. Čím viac som sa snažila zistiť čo sa deje, tým viac som mala zlý pocit.

„Nezdvihne ti." Počula som hlas, ale keď som sa pozrela okolo seba, nikto tam nebol. Pozrela som sa znovu na mobil. „Toto nebude fungovať." „Kto je tam?" ten hlas neznel nepriateľsky, ale vadilo mi, že neviem čo to je. „Kto myslíš?" Môj pohľad spadol na Lylu. „Nie, to je blbosť." „To, že neveríš na nadprirodzené bytosti neznamená, že neexistujú." Zostala som v šoku.

„Kto... Čo si zač?" „Nauč sa čítať s porozumením." „Kaskanka?" Kývla hlavou na znak súhlasu a premenila sa na krásne dievča. Mala perfektnú postavu, fialovo-modré oči a vlasy špinavo blond. „Myslíš si, že ta kniha je blbosť? Poznáš knihu Tma pred očami?" „Kaskani v tej knihe boli iný." „Nie. Nie každý kskan má rovnaké schopnosti. Som tu ako tvoja pomoc. Mimochodom, vzdaj to s Chelseou. Nemôžeš nájsť niekoho, kto chce ostať skrytý." „Ako vieš o Chelsei?" „Viem veľa vecí."

Rozprávali sme sa do večera. Nemohla som uveriť, že je skutočná. Párkrát som sa štipla, aby som sa ubezpečila, že nesnívam. Večer mi ale zavolala Anna a povedala, že vedia kde by mohla Chelsea byť. Lyla sa zas vrátila do svojej psej podoby a stretli sme sa s Kc a Annou pred mojim domom. „Kde je Chelsea?" „V lese je malá tôňa. Jej rodičia nám povedali, že tam často chodí."

Neplytvali sme čas na ďalšie otázky a rozbehli sme sa smerom k tôni. Spomenula som si, že keď som bola v lese tú noc keď bola tá party, bežala som okolo jednej. Vedela som približnú cestu, ale nie úplnú, a tak som ich vždy kúsok čakala. Keďže som princezná, viem si zapamätať veľa vecí a taktiež často meškám, a tak viem rýchlo utekať. Lyla bežala vedľa mňa a robila mi podporu.

Pri behu som si však všimla v diaľke postavu, a tak som sa zastavila. Pozerala sa na mňa a ja na ňu. No po chvíli zmizla. Čo to bolo? Po chvíli ma dievčatá dobehli a videli ako tam stojím a hladím do blba. „Videli ste to?" Nechápavo sa na mňa pozreli. „Videli čo?" Nechala som to tak a zas sa rozbehla.

Po chvíli som už videla tôňu a pri nej Chelseu. Ale to čo som tam ešte videla ma zaskočilo. Bola tam postava s rubínovo červenými očami, ktorá stála za ňou. „Chelsea!" Vykríkla som jej meno čím si ma všimla a aj tá postava. Keď ma videla, zmizla presne ako predtým. Chelsea sedela chrbtom ku mne, a keď som sa pozrela za mňa Kc a Anna len dobiehali. Takže som to zas videla len ja a možno aj Lyla. Opýtam sa jej to neskôr.

Prišlisme k Chelsei, ale ona nereagovala. „Chels. Si v poriadku?" „Stalo saniečo?" Pomaly sa na nás otočila a my sme videli ako sa mesačný svitodráža od jej sĺz.     

Ahoj. Dúfam, že sa vám nová kapitola páčila. Môžte hádať čo sa stalo s Chelseou. Budem rada za všetky komenty a hlasy. 

-ZoeStar

Nový začiatokDonde viven las historias. Descúbrelo ahora