Magical Life: ZÁZRAKY SA DEJÚ

Komplikácie, časť 1.

Vstala som ráno ako každý deň na budík o šiestej ráno. Začala som sa obliekať, umyť zuby a zišla po schodoch dole do kuchyne. Mama sedela za stolom, pred sebou notebook a pozerala nové správy. Moja mama sa volá Loxley Bennettová a je stredne vysoká žena s hnedými vlnitými vlasmi, ktoré chytajú odtieň do ryšavej farby. Má príjemné zelené oči farby trávy a bledou pokožkou. Tvár ma hranatejšiu ako ja ale nie je úplne chudá. Má tie pravé ženské krivky. Mám pocit že sa v našej rodine dedia.
"Ahoj." Pozdravila som. Zdvihla pohľad od obrazovky a nechápavo na mňa hľadela.
"Kam ideš takto skoro?" Hľadela na mňa.
Prevrátila som očami. "Veď predsa do školy ako každý deň. " Ďalej som si chystala kávu. Mama sa začala smiať.
"Miláčik, tebe už z tej školy preplo? Veď vám dnes začínajú letné prázdniny. " Smiala sa ďalej.
Preboha!  Ja som tak hlúpa. Veď včera nám dávali vysvedčenie. Taký facepalm ešte nikto nezažil ako ja. Pleskla som si rukou po čele. "Ja som úplne zabudla. Zabudla som si vypnúť budík a vieš aká som, že okamžite robím všetko mechanicky. " Iba pokrútila nadomnou hlavou. "No keď už si tu, tak sa mi pozrieš na toto? Niečo mi vyskočilo na obrazovke a neviem si s tým rady. Nejde to ani zrušiť. " Prišla som k jej počítaču. Na to, že je jedna z najznámejších Blogeriek (niektorí ju označujú aj za miernu youtuberku čo nenávidí) na svete tak nevie narábať s počítačom. Ale pri foťáku a kamere je profesionál. Pozrela som na obrazovku. Bola tam iba obyčajná aktualizácia. "Mami, to stačí ak to potvrdíš, chvíľu počkáš nech sa ti aktualizuje systém a máš pokoj. " Odstúpila som a vzala si z kávovaru už pripravenú kávu. "Ešte že študuješ tú informatiku, ja by som sa v tom nevyznala. " Usmiala sa na mňa. Pokrútila som hlavou. Áno je divné že dievča študuje informatiku ale mne to neprekáža. Rada pracujem z počítačom a hlavne milujem Grafiku, v tom som profík.
Vzala som kávu a sadla si pred televíziu. Prebehla som po programoch a zapla na seriály Between. No samozrejme by som to nebola ja keby že si nezabudnem ku káve priniesť sušienky. Tak som vstala a vrátila sa do kuchyne. No len čo som vošla tak sa mi nehorázne zatočila hlava. Pridržala som sa zárubne. Sluch ma neposlúchal a tak som počula iba akési šušťanie a dotyky na mojom tele. Odrazu som sa ocitla na niečom mäkkom. Pomaly to ustupovalo. Párkrát som zaklipkala očami a zmizlo to.
"Miláčik, počuješ ma? " Mamin hlas.
"Zoella! Si vporiadku?" Otec. Zrazu buchli vchodové dvere. "Zo? Čo sa stalo? " Pribehol aj môj brat Aiden.
"Len sa mi zatočila hlava. Som vporiadku. Zle som v noci spala. Tak som asi trochu nevyspaná. Pôjdem si ľahnúť. " Pomaly som sa postavila z gauča a prešla do svojej izby. Moja izba má farbu nočnej oblohy s nábytkom čiernej farby. Viem dosť tmavé ale ja sa tu cítim lepšie. Mám obrovské trojmetrové okno pod ktorým mám stolík. Na druhej strane izby je moja obrovská posteľ s bielo-modrými obliečkami a nad ňou mám na stene povylepované a povešané fotky s kamarátkami a kamarátmi. Iné zase z festivalov a večierkov. Tým,že moja mama má prácu akú má a otec je podnikateľ som až príliš populárna čo ma veľmi neteší, keďže nemám veľmi rada pozornosť ale už som si zvykla.Vedľa nej mám aj menší stavaný šatník a jednu komodu. A hneď vedľa písacieho stolu mám svoj stojan s fotoaparátom a na poličke objektívy a fotky s rodinou. A zabudla som ešte na pravej strane od postele mám dvere na vlastný balkón. No síce sa oň delíme s bratom ktorý má izbu hneď vedľa.
Hodila som sa do postele a hneď som aj zaspala.