"Ospravedlniť sa." Povedal p. Hagane a bol z toho vykoľajený asi ako Gingka.
"No nič, toto doriešime niekedy inokedy, teraz sa musíš prichystať súboj s Kyoyom, bude to náročný boj." Pripomenul p. Hagane a Gingka len prikyvol.
"A Gingka!" P. Hagane chcel ešte rýchlo dodať. "Nehovor to nikomu, ani Madoke, ani Kentovi. Teraz pred bojom by to nebolo vhodné a Ryuga to asi bude chcieť povedať sám, potom." Gingka prikyvol a hneď bežal do šatne.(Neviem či chcete aj opisy bojov ale ja to asi budem preskakovať. Lebo ten boj neni až tak dôležitý, ako to čo príde)
~~~~~~PO SÚBOJI~~~~~~
"Ultimatný boj. Mohutné tornáda Kamenného Leona proti vznešeným krídlam Pegasusa. Ale víťaz je len jeden a tým je jedinečný Gingka Hagane!!!" ozívalo sa celým štadiónom.
Kyoya s úctou odchádza zo štadióna rovno do šatne. Gingka mával ale bez úsmevu. Stále myslel na Ryugu. A keď sa stretli pohľady syna a otca, videl že to stretnutie nebude ďaleko.
Skupinka čakala kým všetci ľudia opustia štadión, aby boli pripravení na každú situáciu. Gingka zatiaľ tajil, čo bolo dôvodom tohto zdržovania, ale chcel aby tam boli všetci. Madoka, Kenta, Tsubasa, Hikaru, Benkei a aj Kyoya.
Stály pri aréne, všetci sa pýtali, ale Gingka bol až tak nervózny z toho, čo sa bude diať, že nemal odvahu otvoriť anilen ústa.
Keď v tom, sa čosi mihlo na tribúne. Všetci sa rázne otočili a hľadali. Opäť na druhej strane čosi prebehlo. Z dola nebolo veľmi dobre vidieť. Pozreli sa niekam a človek bol na druhej strane. A opäť. Začínalo to vypadať ako keby sa zbláznili. No zrazu skočil a preletel nad skupinkou. Jemne dopadol pred nich. Nebolo ani kúska kože vidieť, bola to len postava celá v čiernom a veľkým plášťom.
"Čo sa to tu deje?" Zakričali na neho.
"Ticho." Odpovedal roboticky upravený hlas. Všetci zostali prekvapení.
"Ja budem hovoriť. Dlhé mesiace som vás hľadala. A konečne sa s vami šiestimi môžem stretnúť. Z očí, do očí. Gingka Hagane, je to tak?" Spýtal sa jednoducho. Gingka len neveriacky prikývol.
"A vy ste určite Tsubasa Otori, chlapec s krídlami že? Kenta, malé dieťa s ohnivým srdcom, mám pravdu??"
"Odkiaľ toto všetko viete? Ako viete kto sme? A o vás nevieme nič." Zúrivo sa spýtal Tsubasa.
"Vás poznám už dlhé roky. S vami všetkými som sa už stretla. Len vy si to asi nepamätáte. Nikto z vás ma poriadne ani nepozná, okrem teba, Kyoya."
Kyoya sa rýchlo otočil.
"Ja? Prečo ja, ja som tu ani nechcel byť."
"Som veľmi rada, že ste tu. Chcela by som Vám poved..."
Prerušili ju cudzie kroky.
Ryugove kroky.