výťazstvo

Neverili mi ale dokázala som to.

Začala som sa učiť lyžovať keď som mala 10 rokov. chcela som to vyskúšať. Na začiatku mi to vôbec nešlo. Nešiel mi vlastne žiadny šport všetci mi hovorili že so mňa nikdy nič nebude. no po niekoľkých dňoch strávených na starých sestrynych lyžiach som sa do toho začala dostávať. Začalo mi to zrazu ísť. Nikdo to nechápal ani ja. Ešte v ten týždeň som pozerala na olympiáde lyžovanie.



Veľmi sa mi to páčilo no zároveň sa mi to zdalo byť ťažké a nebezpečné. Hovorila som si vo snoch že to chcem dokázať. no lyžovačka som len prvý rok. Na ďalší rok sme išli s rodinou na lyžovačku
Hneď som sa do toho dostala. chcela som predbehnúť sestru no bola moc rýchla a ja som ju nedobehla. Po chvíli valenia sa za sestrou som spadla. Všetci sa mi smiali. No mne to nepripadalo smiešne. po lyžovačke som začala pozerať lyžiarske kluby. Chcela som tam chodiť no rodičia mi hovorili že to je zbytočné veď že lyžujem len krátko. Nuž tak skončila aj moja druhá sezóna na lyžiach.No tretí rok sa mi podarilo presvedčiť rodičov nech ma prihlásia do lyžiarskeho klubu. S trénerom sme sa dohodli že keď napadne sneh tak mu zavoláme. Tak teda keď už napadol sneh dohodli sme sa s trénerom že sa stretneme v lyžiarskom stredisku salamander. Hovoril že som moc stará na to aby som začala chodiť do lyžiarskeho klubu no pozrel sa ako lyžujem.



Hovoril že veľmi dobre dokonca že by som mohla jazdiť aj slovenský pohár. No potom nám povedal že ťa sutaz už začína a ja nemám natrénované. Odporučil nám teda iný Team ktorý bol aj bližšie k nášmu domu. Tatino tam zavolal a opytal sa kedy mám prísť. Išla som na svoj prvý tréning. Tréner má zaradil medzi malých. Ukázala som ako lyžujem a hneď ma preradili do lepšej skupiny. Nikoho som tam nepoznala. O týždeň som prvý krát išla do bránok. Na prvý krát mi to nešlo lebo som nevedela ako sa jazdí medzi bránky. Tréner mi to však všetko vysvetlil a povedal mi čo je to nádchadzanie bránok. Potom mi to išlo lepšie. Blížili sa moje prvé preteky bolo to prvé kolo oblastnej lyžiarskej lygy. S babami s teamu som sa už skamarátila a jazdila som už lepšie. No zdalo mi že všetky jazdia lepšie. Nemala som ešte ani kombinézu, tak som išla v oteplovackach. Stres som našťastie nemala no keď som prišla na rad začala som mať trochu obavy. Prešla som to najlepšie ako som vedela.



Tatino mi po chvíli oznámil že som šiesta. Bolo to super predbehla som všetky baby s klubu. Nechcelo sa nám čakať na vyhlasovanie tak sme odišli domov. Na ďalší deň sme išli na večerné lyžovanie. Stretla som tam kamošku s klubu. Pýtala sa ma čo som vyhrala? Nechápala som no potom som sa dozvedela že vyhlasujú prvých šesť. Na ďalší deň mi tréner priniesol čo som dostala. Na tréningu sme lyžovali na jednej nohe chcela som ísť rýchlo tak som sa rozbehla ale neubrzdila som to a spadla som.
Strašne ma bolela ruka nevládala dom sa ani postaviť. Tréner sa ma spýtal či som v poriadku. Odpovedala som mu že áno ale nebola som v poriadku. Potom sme išli s rodičmi na pohotovosť. Ruku som mala zlomenú.



Po asi dvoch týždňoch som začala zase trénovať. Bolo už len pár dní do mojich druhých pretekov. Pred pretekmi sme išli na sústredenie. Na pretekoch som išla s rukou v sadre. Skončila som ôsma. Ostatní mi hovorili že je to super, no myslela som si že sa umiestnim lepšie aj keď som mala zlomenú ruku. Na tretích pretekoch som už nemala zlomenú ruku. Skončila som šiesta ako aj na ostatných pretekoch v tejto sezóne. Už boli pred nami iba posledné, klubové preteky. Rozlizovali sme sa a išli sme. Skončila som druhá.



Bolo to super mali sme aj dve veľké torty. A tak sa skončila táto lyžiarska sezóna.