Ahojte :) Píšem svoju prvú story. Možno ste videli film CHODIACA KATASTROFA. Dej bude taký istý len to troška pozmení a niečo popridávam :) Dúfam že sa bude páčiť :) keby ste chceli aby som niečo vylepšila kľudne komentujte.
Obyčajné ráno ako každe iné som sa zobudila vo svojej veľkej postely v ružovej saténovej nočnej košielke. Otvorila som oči a pozrela som sa von z môjho veľkého okna na krásne modré more a chvíľu som počúvala jeho šum. Toto som robievala stále. Vošla som do kúpelne, umyla sa , urobila make-up a vbehla do svojho šatníka. Musím uznať že bol väčší ako moja izba. Všetko je v ňom krásne rozmiestnené a rozdelené. Na pravej strane mám veľku lakovanú bielu skriňu v ktorej sú poukladané topánky. Od lodičiek až po gumáky. Na ľavej strane bola presne taká istá skriňa ibaže zaprataná kabelkami. Zvyšné skrine boli plné oblečenia. Nevedela som sa dočkať kedy sa moja mama vráti z Londýna a donesie mi dalšie nové kúsky. Toto som na svojej mame milovala. Jej každomesačné nákupné výletíky. Rýchlo som sa obliekla a vybehla na chodbu. Zastala som pri zábradlí a naklonila som sa. Jediné čo som videla bol môj otec. Sedel na gaučovke a hlavu mal v rukách. Vyzeral zničene. Prvé čo som si pomyslela bolo že sa mu nevydaril nejaký obchod a stratil pekný balík peňazí. S úsmevom som zišla po schodoch rovno do kuchyne a naliala som si pomarančový džús. Zobrala som si ho do ruky a išla za ním do obývačky. Dneska sa mala vrátiť mama z Londýna. "Ahoj oci. Vidím že nie si v svojej koži ale práve som zisila že JIMMY CHOO ma novú kolekciu topánok. Aáá, no vieš chcela som ťa len poprosiť..." No v tom ma otec s červenými zaplakanými očami prerušil. "Poopy! Stačí! Lietadlo tvojej mami havarovalo a a ." Oči sa zaliali jemu aj mne. "Mama z-zomrela ?" s rostraseným hlasom som zo seba ledva dostala túto vetu ktorú som nikdy nechcela vysloviť. "Neprežila to." Asi som sa ešte nezobudla. Prosím. Je to len sen. Otec plakal. Takto som ho ešte nikdy nevidela. Moja mama nemohla zomrieť. Vybehla som po schodoch hore do maminého šatníka a zabuchla som dvere. Sadla som si na koberec a pozerala som pred seba. Oči sa mi zaliali. Môj život bol doteraz krásny. Mala som všetko po čom som prstom ukázala, skvelý dom alebo skôr vilu, úžasných rodičov , pravý život mladej slečny na Malibu, skvelých kamarátov a chlapcov ktorí okolo mňa poskakovali ako som pískala. Ale čo bude teraz ? Kto sa so mnou bude rozprávať o mojích problémoch ? Kto so mnou bude chodiť nakupovať, behať, chodiť cvičiť a smiať sa na mojich vtipoch ? Otec nikdy nenahradí mojum mamu. Je stále zaneprázdnený svojou prácou ktorá je pre neho pravdepodobne dôležitejšia ako vlastná manželka a dcéra. A teraz sa to nezmení. Budem sa o seba musieť starať sama. Nikto nikdy nenhradí moju mamu. Hlava sa mi začala krútiť. Zhlboka som sa nadýchla a snažila sa upokojiť. Pozrela som sa na mamine jemné žlté šaty a to mi pripomenulo našu dovolenku. V noci sme spolu odišli z hotela a behali po pláži, smiali sa a zahodili všetky problémy za hlavu. A teraz je tomu koniec.
