Nečakaná láska

Deviata kapitola

Pustite si pesničku a prajem príjemné čítanie.
Za vulgarizmy sa ospravedlňujem, ale je to Roman proste.

Ten blbý záchranár odišiel a Linda zaspala. Bavilo ma pozorovať ju. Jej rodičia jej sem doniesli kvety a sladkosti a moji takisto. Sme tu sami okrem pár lekárov a sestričiek, ktorí sú na chodbe. Neskutočne som sa nudil.

,,Čo sa na mňa pozeráš?", zbliakla po mne Linda.

,,Načo mám kurva oči?", rovnakým tónom som jej odkričal.

Prekrútila nadomnou oči a obrátila sa. Tak toto si kurva dovoľovať nebude. Vstal som z postele a prešiel som k nej. Tvrdo som ju zdrapil za ramená a chytil za bradu.

,,Takto sa so mnou rozprávať nebudeš", silnejšie som ju zatlačil za bradu a chytil jej zápästie.

,,Bolí ma to", prosebným pohľadom na mňa pozrela.

,,To mňa nezaujíma zlatko. Dávaj si pozor na ústa lebo Ťa nebude bolieť len ruka a brada.", diabolským smiechom som sa zasmial nad mojou perverznou stránkou.

Linda po mne zazerala, čo mňa neskutočne vyprovokovalo. Zdrapil som ju za ramená a donútil ju postaviť sa. Videl som, že sa veľmi námaha ale v tejto chvíli som bol neskutočne nasratý, a teda ma to vôbec nezaujímalo. Priklincoval som ju o stenu a jej sa zrýchlil dych. Bavilo ma pozerať sa, že čo jej spôsobujem. Nevydržal som to a vrhol som sa na jej pery. Zo začiatku bola prekvapená, ale potom začala spolupracovať. Jemne som jej hryzkal spodnú peru, načo ona vzdychla. Využil som chvíľu a poriadne ju pobozkal. Začala sa vojna medzi našimi jazykmi.

Neochotne som sa odlepil a prešiel k jej krku. Jemne som jej ho hryzkal a bozkával. Začala ešte viac vzdychať. Pomalými pohybmi som jej dal dole tú nemocničnú handru a bola predomnou úplne nahá. Všimol som si, že sa začala červenať.

,,Zlatko, nehanbi sa", usmial som sa na ňu a pobozkal ju. Nikdy som nebol takýto milý k dievčatám. Prečo teraz taký som? Neskutočne ma to serie. Rukou som jej začal hladkať stehno. Prechádzal som jej hore a dole až kým som neprišiel tam. Prstom som prešiel po jej kitorise a ona zastonala.

,,Aaach R-Roman", počul som jej stony, keď som ju tam prstoval. Tesne pred jej orgazmom som prestal, začo som si vyslúžil ďalšie zazrenie.

,,Takže ty nebudeš dobrá? Chcel som byť jemný, ale fajn!", po týchto slovách na mňa vypúlila oči a ja som ju tvrdo otočil.

Rukami sa oprela o stenu a ja som jej ho tam vrazil zozadu. Začal som ju tvrdo jebať a za chvíľu som počul jej vzdychy vystriedané mojim menom. Pridával som na rýchlosti a rukou drtil jej boky. Zajtra tam bude mať určite modriny. Uchechtol som sa. S výkrikom môjho mena sa spravila a ja hneď po nej. Chcela ma pobozkať, ale ja som sa uhol.

,,Ja niesom stavaný na romantické sračky, zlatko. Bola to len rýchlovka, ako tá predtým", žmurkol som na ňu a ona do mňa strčila.

,,Sprav to ešte raz a garantujem Ti, že si týždeň nesadneš a tvoj drahý otecko si bude musieť znova hľadať prácu!", vraždil som ju pohľadom.

,,Si odporný hajzel Roman! Chováš sa ku mne ako k handre...", nemohla dokončiť, lebo som ju prerušil.

,,A niesi? Si kurva, ako všetky ostatné a nevyvracaj, že niesi. Drž hubu a zlož ten svoj zadok na posteľ", v očiach sa jej začali ligotať slzy. Otočila sa a ľahla si do postele.

Linda

Zobudil ma niečí dotyk ruky. Zľakla som sa, že to je Roman. Našťastie nebol. Nedokážem si predstaviť, ako môžem byť taká sprostá, že som mu už druhýkrát dala. Veď sa Ti to páčilo. Ozvalo sa opäť moje podvedomie.

,,Linda, ahoj, panebože. Konečne ma k tebe pustili. Strašne som sa o teba bála, už nikdy mi neurob takéto stresy. Bála som sa, že si mŕtva", s plačlivým hlasom sa na mňa hodila Nina. Počas toho ako ma objímala som sa pozrela na Romana.

Skoro som zomrela. Vedľa neho sedela Saša a on akonáhle si všimol, že sa pozerám ju pobozkal. Pichlo ma pri srdci. Žiarlivosť. Opäť do mňa rýplo moje podvedomie. Nie! Nemôžem žiarliť. Ale môžeš.

,,Drž už hubu!", a do riti. Ja som to zakričala na celú izbu. Všetci sa na mňa pozreli.

,,Ále, slečna trpí samomluvou", uchechtol sa Roman. Zazrela som jeho smerom, ale ignorovala som jeho poznámku.

Nina sa zasmiala a navrhla mi prechádzku. S radosťou som ju prijala. Išli sme na kávu do nemocničnej kaviarne.

,,Tak a teraz mi povedz, že čo sa stalo po diskotéke", vzdychla som si. Vedela som, že toto vytiahne.

,,Začala by som tým, že...", a začala som jej rozprávať všetko, čo sa mi stalo s Romanom. Hľadela na mňa s otvorenými ústami. Pri poslednej vete som sa rozplakala, Nina ku mne priskočila a objala ma.

,,Linduš, chápem Ťa. Roman je taký. Dievčatá má len pre zábavu. Viem o ňom iba toľko, že žil v Anglicku a to je asi tak všetko.", ľútostivo sa na mňa usmiala. Rozprávali sme sa ešte asi hodinu, keď som zbadala našich. Rozlúčila som sa s Ninou a s rodičmi išla na izbu.

Keď som sa vrátila ležal tam už iba Roman a okolo neho jeho rodičia. Jeho otec pristúpil ku mne.

,,Chcel by som sa Ti ospravedlniť za autonehodu, ktorú môj syn spôsobil. Ako ospravedlnie prosím prijmi dovolenku. S mojou manželkou sme sa rozhodli, že pozveme teba aj tvoju rodinu na Vianočnú dovolenku. Pôjde sa dvadsiateho druhého Decembra do New Yorku a vracia sa tretieho Januára. A nie neberiem ako odpoveď", keď dokončil svoj monológ usmial sa.

Moji rodičia sa s ním začali rozprávať a Roman svojho otca prebodával pohľadom. Začudovala som sa. Moje myšlienky však vyrušila moja sestra, ktorá išla k Romanovej posteli. Žiarivo sa na neho usmiala a ukázala na obdiv svoje tričko s veľkým výstrihom. Romanov pohľad hneď smeroval tam. Prišlo mi zle. Radšej som si vzala mobil so slúchadlami a pustila si hudbu. Hudba sa mi postupne začala vzďaľovať a ja som upadla do spánku.

Ahojte. Nová kapitola je tu. Dnes už druhá. Pomaličky sa blížime k prvým desatinám príbehu. Mám z toho veľkú radosť.

Roman, Roman, čo ty len stváraš :D. A Romanov otec ich pozval na dovolenku, to dopadne. Ach, ale dosť už mojich výlevov. Fyziku a Angličtinu som (ne)úspešne zvládla. (Koho to vôbec zaujíma :D).

❤️Kris.