Oh, Shut Up Potter! (HP- fanfiction Next Generation)

80. Kapitola

"B-Aimee čo tu robíš?" Opýtal sa a prekvapene sa na mna pozrel a potom sa tak zvláštne pozrel na Freda.

"Uniesli sme ju James, odpusť nám, ale vyzerala tak unudene a tak sme sa rozhodli ju trochu zabaviť,"

"A mňa ani nezavoláte," tváril sa urazene, "akože tuto Duminiho zavolate ale mna nie,"

"Tuto Dumini tu býva," povedal Alex a James zrazu zvážnel a na tvári sa mi zjavil taký pohľad aký som na ňom už dlho nevidela.

"Ty tu teraz bývaš?" Opýtal sa takým chladným hlasom ale snažil sa to zakriť.

"Nedávno som sa sem nasťahoval,"

Všetci v napätí čakali čo na to povie a začínali sa cítiť previnilo, že mu nič nepovedali.

"No aspoň, že na mojej posteli nebude prach," povedal a usmial sa a s ním sme sa všetci zasmiali a všetkým sa strašne uľavilo.

Hlavne mne, bola som rada že konečne James prišiel k rozumu a pochopil, že Rolly naozaj nieje hrozba.

Doteraz nechápem ako som s ním mohla ísť vtedy na to rande. Musela som byť v poriadnom tranze.

Ale priznám sa, že Rollyho mám naozaj rada a vedela by som si predstaviť chodiť s ním. Ale nieje to James.

Nech je James hocijaký ten jehi blbý Potterovksý šarm sa mi dostal pod kožu.

"Tak nestoj tam ako stĺp a poď si s nami zahrať," vyzval ho Alex a v tom dostal Fred nápad.

"Ľudia nezahráme si fľašu?"

"Nie," rýchlo som povedala, "Nie, nie a nie, buď zohráme toto alebo ja idem do izby," povedala som a postavila som sa.

"Ale no tak Aimee nebuď malá, veď to nič nebude," presviedčal ma.

"Jasné to vaše 'nič to nebude' už poznám, nakoniec tu bude Fred nahý, Alex poď posteľou a ani nechcem vedieť čo budeš robiť ty," povedala som a ukázala som na Jamesa.

"Aimee prosím, začal prosiť James svojimi očami ale ja som sa zaťala a povedala som im na rovinu  "Nie!"

Odišla som do svojej izby. Bola som síce trochu sklamaná, že som odtiaľ odišla ale hrať s nimi fľašu nebudem. Hlavne keď som videla ten alkohol čo schovával Fred pod posteľou.

Prišla som do svojej izby.
Ľahla som si na posteľ a pokračovala som v čítaní mojej obľúbenej knihy.

Na pozadí som si pustila z rádia, ktoré mi dal môj ocino pokojnú hudbu a tak som relaxovala.

Ubehli také dve hodiny keď v tom mi niekto zaklopal na dvere.

"Kto je tam?"

"S-santa klaus," povedal hlas z vonku a ja som ihneď vedela kto to je.

Otvorila som mu dvere a opretý o zárubňu tam bol James.

Počula som síce nejaké šuchotanie čo vychádzalo z jeho izby ale potom som si domyslela, že sa mi to asi iba zdalo.

"Chcel som ti už dlho niečo povedať," začal ale stále mi niečo na ňom nesedelo, tváril sa a znel tak zvláštne.

"Ja- ľúbim ťa," povedal a krivo sa usmial.

Mne zrazu začalo srdce strašne rýchlo búchať a neverila som tomu čo som práve počula.

"Eeee, čo?" Neveriacky som sa opýtala.

Podišiel ku mne a chitil ma okolo pása.

"No, že ťa ľúbim, si moja jediná, nadovšetko ťa milujem, tie tvoje vlasy a tie tvoje oči,"

Myslela som, že sa mi to len sníva ale došlo mi že toto, že toto bola moja jediná šanca.

"James aj ja, aj ja ťa-"

"Merlin si tak krásna, Loreta," povedal a v tom som pocítila ako keby niekto lúskol prstami a vrátil ma naspäť do reality.

"Ako prosím?" Triasľavím hlasom som opýtala a silno som ho od seba odsotila.

On sa chvíľu na mňa pozeral a potom sa zrazu začal strašne nahlas smiať. Tak silno sa smial až si kľakol na zem.

Z rohu zrazu vyliezli všetci z Jamesovej izby a začali sa strašne smiať.

Teraz keď sa James postavil tak sa ani nevedel udržať na nohách a v tom mi došlo, že boli všetci do jedného úplne na mol.

Ja som mala chuť vrieskať a strašne plakať. Ako mi mohol niečo takéto urobiť?

Merlin ja som vedela prečo tak nenávidím fľašu, iba to ubližuje ľuďom!

"Vypadni!" Zakričala som.

"Čo? A-a ale veď to-"

"Potter vypadni!" Keď odmietal odísť tak som ho schmatla za ramená a sotila som ho von zo svojej izby a zabuchla som dvere. Pre istotu som ich aj zamkla aby mu ani nenapadlo sa vrátiť.

Som slzami na tvári som si ľahla do postele a musela som byť tak unavená, že som zaspala.

James

Na druhý deň ráno som sa zobudil s neskutočnou bolesťou hlavy.

Ledva som sa postavil a obliekol nevedel som čo robiť a tak som išiel za Bell dúfajúc, že mi namieša nejaký nápoj proti opici.

Zaklopal som a ona otvorila no keď ma zbadala tak mi pred nosom zavrela dvere.

Prekvapene som sa pozrel na tie dvere a zaklopal som znova.

"Bell prosím, hrozne ma bolí hlava mohla by si mi namiešať nejaký elixír?"

Znova otvorila dvere a pohŕdavo sa na mňa pozrela.

"To máš za to, že si bol včera úplne na mol,"
"Ako vieš že som bol opitý? Počkať ja som niečo urobil?"

"Ty si naozaj nič nepamätáš?"

"Nie,"

Iba pohŕdavo vzdychla a odišla preč z našej klubovne.

Ja som si rýchlo obliekol habit a išiel som dole na raňajky.
Hlava ma strašne bolela ale aj tak som bežal.

Prišiel som do veľkej siene kde som videl jesť Bell a oproti nej boli chalani.

Došiel som za nimi a videl som, že oni na tom neboli o nič lepšie ako ja.

Keď ma Bell zbadala tak si zobrala dve hrianky do rúk a odišla z Veľkej siene.

Sadol som si na jej miesto a unavene som sa pozrela na chalanov.

"Merlin čo sa včera stalo?" Opýtal som sa a oprel som si hlavu o ruky.

"Ja neviem ale mám také podozrenie, že sme niečo pokazili," povedal Fred.

"Aimee sa so mnou nerozpráva, správa sa ku mne ako keby som jej zabil psa,"

"Aj ku nám bola nejaká odmeraná ani nás nepozdravila a ani sa na nás nepozrela,"

"Inak kde je Rolly?" Opýtal som sa keď som si všimol, že vôbec za stolom nebol.

"Netuším, keď sme išli na raňajky povedal, že príde no neukázal sa," podela Alex a odkusol si z veľkej hrianky.

"Pôjdem ho skontrolovať, myslím, že dneska radšej do žalúdka nič nebudem dávať, a Rolly je dobrý v elixíroch tak mu poviem nech nám namieša niečo proti-" išiel som povedať opici no zrovna okolo prechádzal profesor Slughorn,"proti nášmu stavu," dopovedal som a vyšiel som von z Veľkej siene.

Ahoooooj!!! Tak tu je ďalšia časť. Veeeeeeľmi dúfam, že sa vám páčila.

Vaše želanie som splnila zverejnila som kapitolu skôr ako zvyčajne :).

VOTE alebo KOMENT veľmi potešia.
Ospravedlňujem sa za gramatické chyby a dúfam, že budete pokračovať v čítaní.

Vaša dreambooks355.