Ako každé ráno aj dneska som sa prechádzala vonka po okolí liečebne. Každé ráno rozmýšlam nad inými vecami. Nemám tu žiadnych kamarátov pretože väčšina pacientov v tejto liečebni sú šibnutý a s nikým sa nerozprávajú. No načo sú mi kamaráti? Na nič. Som tu už viac ako 2 mesiace no mala by som tu byť ešte rok.
Sadla som si na lavičku na ktorej každé ráno sedím a obzerám si okolitú prírodu. Ako každým dňom je zelenejšia, väčšia a krásnejšia. V diaľke som zahliadla sestry ktoré sa tu o nás starajú, moja "sestra" sa volá Mary, je to strašná krava. Má už 65 a stále hovorí akí pacienti tu boli pred 30 rokmi. Myslím že by sa ona skôr mala dať liečiť ako ja. Našťastie ide čoskoro do dôchodku takže budem mať pokoj od jej príbehov ktoré ma absolútne nebavia.
Zrazu si ku mne prisadol asi 58 ročný pán ktorého som tu ešte nikdy nevidela. Z videnia tu poznám každého no tohoto pána som tu ešte nevidela. Dosť dlho sme sedeli potichu no potom začal rozprávať.
,,Kôli čomu si tu?" Spýtal sa ma starý pán.
,,Vražda" Povedala som znudene.
,,ja som prišiel o manželku, 10 rokov som bol v jednej liečebni ktorá sa teraz zrušila a mňa previezli sem, stále ma v liečebnach držia, vysporiadal som sa z manželkynej smrti, viem že sa už nevráti." Povedal smutne pán a obzeral sa po liečebni.
,,Neviete prečo vás tu držia?" Spýtala som sa
,,Kto vie. Myslia si asi že som stále ten blázon ako pred 7 rokmi. A ako sa voláš?"
,,Volám sa Molly." Povedala som a usmiala sa na pána.
,,Rád ťa spoznávam Molly ja som Dale." Predstavil sa mi pán.
,,Jaaaj...moja sestrička už ide, tak ja idem dúfam že sa aj zajtra stretneme tu." Povedal Dale a spolu so sestričkou odišli dovnútra. Milý pán a konečne som sa mohla s niekým porozprávať.V tom sa všetky sestričky rozbehli dovnútra kôli výkriku na 4 poschodí kde ja bývam. Rozbehla som sa teda za nimi a keď sme vyšli na 4 poschodie a vošli do izby kde ja bývam videli sme Summer. Bola obesená a už dávno po smrti. Takže o jednu spolubývajúcu menej. Delia ležala na posteli a plakala zatial čo Deanna si dačo pre seba hovorila a nikoho si nevšímala.
YOU ARE READING
Forgotten
Short StoryZabila som svojho manžela za to že ma podvádzal, klamal mi do očí celé roky a ten hnev vo mne nevydržal. Po tom ako som ho zabila ma strčili do tejto liečebne s ktorej niet úniku no postupne sa dozvedám od pacientov čo tu bývajú tajomstvá tejto lieč...