Nočná mora Lily a Scorpiusa

Obhliadka

„Nemusela si to robiť."„Čo už s vami." zasmiala som sa. Scorpius ma jemne hladil po ramene a čítal článok v novinách, o metlobale samozrejme. Rada som ho v takých chvíľach pozorovala, tváril sa tak vážne a dospelo a na čele sa mu objavila malinká vráska, ktorú mal vždy keď sa zamyslel. 

„Čo sa deje?" opýtal sa ma stále sa venujúc dennému prorokovi.„Nič. Milujem ťa."  jemne sa usmial a pozrel na mňa mojimi milovanými sivými očami.„Ja teba viac." chytil mi tvár do dlaní a nežne pobozkal.„Nechajte si to kým prídeme do Rokfortu." zaškeril sa znechutene Albus. Každý sa venoval svojmu, čítaniu novín a kníh so slúchadlami v ušiach. Len on sa musí vždy ozvať. Všetci sa uchechtli a ďalej sme len v tichu sedeli. Do Rokwillu sme mali už len nejaké 2 hodiny ale po celom dni vo vlaku sme už boli unavený a nikomu nebolo nijak zvlášť do reči.

„Neostaneš spať pri mne?" kiež by som mohla.„Musí ísť na obhliadku a trestať študentov po večierke." pripomenula som mu a za každým slovom som mu venovala bozk.„Ako potrestáš mňa keď ma stretneš?" uškrnul sa lišiacky.„Ty si nenapraviteľný!" zasmiala som sa.„A ty ma aj tak zbožňuješ." neveriacky som pretočila očami, ako môže byť niekto taký namyslený?„Musím už ísť uvidíme sa zajtra."„Dávaj si pozor." zakričal za mnou skôr než som sa mu stratila z dohľadu.„Jediný kto bol pre mňa vždy životu nebezpečný si bol ty." pripomenula som mu pobavene. Sme predsa v Rokforte, tu mi nič nehrozí.

Boli tri hodiny ráno a ako obyčajne nikde nebolo ani nohy, všetky obrazy spali a duchov som tiež nestretla.„Čo to...?" opýtala som sa nechápavo sama seba keď som prechádzala popri okne na východnej chodbe na 5 poschodí a letmo som zazrela svetlo na okraji lesa. Už blúznim, pomyslela som si, musím sa ísť vyspať. No potom  zase, tentokrát som okmažite otvorila okno aby som mala jasnejší výhľad a naozaj sa medzi stromami mihalo svetlo z lampáša.„Toto je zlý sen." nadávala som celú cestu von z hradu. To sa nemôžu poriadne ukryť nech sa s tým nemusím zbytočne srať? A navyše, koho do pekla napadne ísť dopovoľne do lesa...okrem Ala a Scorpius samozrejme. Keď sú to naozaj oni dvaja tak ich rovno popravím! 

„Lumos!" obloha bola zamračená a napriek svetlám z hradu som nevidela ani na krok. V duchu som sa musela veľmi povzbudzovať pretože hoci som sa nemala čoho báť, čo som si teda ešte vtedy myslela, zakázaný les bol predsa len zakázaný les.„Si Potterová, vzchop sa." hovorila som si pri každom jednom kroku. Odrazu pukol konár čo mi ešte väčšmi pripomenulo scénu ako z hororu.„Je tu niekto?" výborne Lily a teraz snáď čakáš že ti niekto aj odpovie. Zase tie zvuky konárov ale pridalo sa aj to akoby niekto prebehoval okolo. Seriem na to, povedala som si, nebudem tu nikoho naháňať.