White Valley Stories

Intro - Biele ráno

Oblohu nad White Walley začaly prerážať prvé lúče ostrého a žiarivého slnka. Najskôr sa začali dotýkať vrcholou stromou na okolitých kopcoch a postupne prechádzali od dym vypúštajúcich komínou cez špicaté, plechové striešky domčekou roztrúsených po údolí až sa zastavili na snehom posiatej záhrade pred domom Maximiliana Blunta. Ten už od skorého rána stál za zažltnutým oknom pozerajúc smutnými psími očami von a zovierajuc porcelánový hrnček so vzorom vzorom červeno zelenej šachovnice vo svojich rukách. Smútok ukrývajúce hnedé oči postupne po odpití z hrnčeka začínajú menit svoj tvar a prezrádzat pocit ktorý možno len tažko opísat ale zahŕna sklamanie,smútok,bezbrannosť a hlavne nesmiernu bolesť však nie psichyckú. Prudko sa otočil od okna smerom do bielej miestnosti v ktorej vychadzajúce slnko odhalilo len prázdny stôl,stoličku a starú kuchynskú linku plnú rozkrájaných kúskou mäsa.Položil hrnček na parapetu a presunul sa k stoličke na ktorej sa usadil a zakryl si tvár pravou rukou. Pár sekúnd ticha začalo prebíjat Maxove vzlikanie postupne prechádzajúce do horkého plaču . " Prečo si ma takto potrestal ?!" Zareval zo slzami v očiach do takmer prázdnej miestnosti . Vstal a nervózne sa začal prechádzat v kruhu . Kuchynou znel len jeho rýchli a zúfalstvom sršiaci dych . Pravou rukou si šklbal vlasy a vydával zvuky naznačujúce absolútnu beznádej . Ešte raz z plných plúc zareval odkopol stoličku pred ním a rýchlim krokom sa presunul do chodby jedinými dverami v miestnosti. Bez zastavenia schmatol sekeru opretú o stenu a prudko otvoril prvé dvere vpravo ktoré sa rozleteli a odhalili dlhé drevenné schodisko smerujúce do temnej pivnice. Len pár sekúnd mu trvalo zbehnúť dole a uzrieť mladú ženu z rukami retazmi uviazanými o strop .Celé jej tričko bolo od zvratkou a krvý, jej prižmurené oči boli vyrovnané zo smrtou a krv stále kvapkala do velkej kaluže pod nou z miesta kde kedysi začínalo jej lave stahno. Jej telom ešte stále prúdili známky života pomôct by jej však už nikto nedokázal . "Nikto mi to nedokáže splnit ani ty , ty kurva" zareval rozzúrený a rozbehnutý Max . Ani sa nezastavil a zarazil jej sekeru do úrovne očí . Pretala jej obe očné bulvy a jej vykrútené ústa zalial prúd tmavočervenej krvy. Hnev bol porazený a Maxova tvár sa opet ponorila do sĺz . Vytrhol sekeru z hlavy a fnukajúc sa odtackal ku dvom stoličkám v rohu miestnosti . Sadol si ,vyložil nohu a pohladil si stále zo slzami v očiach svoje lavé rameno ktoré sa v polovici končilo zakrvaveným obväzom . V tom sa jeho nálada znova prudko prepólovala "Len ja viam byt dokonalou potravou pre niekoho tak dokonalého ako som ja ...." povedal pokojne . Zahnal sa sekekerou ktorú pevne zvieral v ruke a pretal si nohu v mieste kolena .