Nebezpečná láska

28. časť

Ráno ma zobudila sestrička, ktorá mi menila infúzie. 

"O chvíľku príde doktor." povedala a usmiala sa. 

Vymenila mi infúziu a odišla. Neviem sa dočkať keď už budem doma. Otvorili sa dvere a vošiel doktor. 

"Ako vám je?" spýtal sa a venoval mi letmy úsmev. 

"Dobre iba som nejaká unavená." odpovedala som a úsmev som mu opätovala. 

"Občas unavená budete. Nie je to nič vážne nemusíte sa báť." tak kľúdne to hovoril. 

"Aké následky by mala interupcia?" šepla som a pocítila som slzy na lícach. 

"Ako kedy. Môže sa stať, že to váš organizmus nezvládne a už nikdy nebudete mať dieťa. Naozaj to chcete?" spýtal sa zo smútkom v hlase. 

Mykla som plecom, pohladkala si brucho a rozplakala sa. Jemne niekto zaklopal a otvorili sa dvere.

"Nechám vás samých." povedal doktor a odišiel. 

Austin ku mne pristúpil a pobozkal ma. 

"Prišiel som hneď ako sa dalo. Čo sa deje?" spýtal sa zo strachom. 

"Musím ti niečo povedať." povedala som cez slzy. Austin prikývol hlavou na náznak toho aby som pokračovala. 

"Som tehotna." povedala som opatrne.

"Čože? To je úžasne." povedal to s takou radosťou.

"Ja ho nechcem." šepla som.

Ako som dopovedala zmyzol mu úsmev z tváre. Sadol si na kraj postele a pozeral do steny.

"Ak zabiješ naše dieťa, zabiješ aj našu lásku." povedal chladno.

Zdvihol sa a odišiel. To znamena, že je koniec ? Ja nechcem o ňho prísť. Opäť som sa pohladkala po bruchu a rozplakala. Priam som sa zadúšala plačom. Otvorili sa dvere a v nich sa objavila Nicol. Prišla ku mne a objala ma.

"Povedala si mu to?" spýtala sa opatrne.

"On ma nechal." snažila som sa povedať cez plač.

"On sa vráti. Neni ti teraz odporne? Stratila si životnú lásku a stratíš aj druhú." povedala s roztraseným hlasom.

"Ja som reagovala tak isto. Tiež som nechcela dieťa no teraz? Neviem si predstaviť, že by som nebola. Naše deti sa budú spolu hrať, budú sa mať radi." povedala a pohladkala sa za brucho.

"Prečo si zmenila názor?" spýtala som sa s nadvihnutým obočím.

"Tiež som začínala druhý mesiac. Justinovi som to nepovedala, ale šla som na interupciu. Predo mnou bolo asi päť báb a štyri, keď odtiaľ vyšli tak to nezvládli. Jedna z nich kričala, že počula srdce svojho dieťaťa a aj tak ho dala preč. Bola som na rade. Vošla som medzi dvere, rozplakala som sa a odišla. Potom som povedala Justinovi, že som tehotná a teraz sa tešíme." povedala a usmiala sa.

"Mohla by si vybaviť prosím ťa, aby ma pustili domov?" Nicol prikývla a stratila sa za dverami.

Vôbec som nevedela čím si Nicol prešla. Musím si to premyslieť. Začala som premýšľať aké to asi bude, keď budem mamou. Určite by som bola lepšou mamou, ako je tá moja. Nechám si ho ! To je môj záver. Vďaka Nicol a mojej mami.

"Môžeme ísť." povedala Nicol medzi dverami.

Postavila som sa z postele a podišla ku skrini. Obliekla som si veci v ktorých som sem prišla. Spravila som si vysoký drdol a bola pripravená vyraziť. Pípla mi sms-ka a ja som vybrala telefón z vrecka.

Od Austina - Prepáč nemysel som to tak, môžeme sa porozprávať ? 

Pre Austina - Nicol ma bere domov potom sa zastav. 

Som zvedavá čo mi povie. Nechám aby hovoril prvý nechcem aby bol so mnou iba kvôli dieťaťu. Nestihla som poriadne zareagovať a boli sme doma. Vošla som do domu a otec ma hneď objal. 

"Si v poriadku?" spýtal sa zo strachom.

"Áno som." povedala som a usmiala som sa.

"Becky ja idem dobre?" povedala Nicol, objala ma a odišla.

"Ako si sa rozhodla?" spýtal sa ma otec opatrne.

Chcela som mu odpovedať, keď niekto zaklopal.

"Potom poviem." usmiala som sa a išla tvoriť dvere.

"Poď ďalej." povedala som a odstúpila od dverí.

Naznačila som otcovi aby nás nechal samých a on odišiel.

"O čom si sa chcel rozprávať?" spýtala som sa bez emócii.

"Nechcem ťa opustiť. Milujem ťa. Nezáleži či budeme dvaja alebo traja." povedal a pobozkal ma.

"Ja som sa už rozhodla a moje rozhodnutie nikto nezmení." povedala som a opäť som sa rozplakala.

"Ja tvoje rozhodnutie rešpektujem, ale mohla si sa so mnou aspoň poradiť. Naozaj si myslíš, že by som sa nevedel o dieťa postarať?" začal kričať čo ma ešte viac rozplakalo.

"To som nepovedala." šepla som.

"Tak prečo si to spavila?" čím viac kričal, tým viac som plakala.

Austin sa otočil a išiel do kucyne. Cítila som ako mi niečo lezie po nohe a opatrne som sa pozrela. Začala som panikáriť, keď mi po nohe stekala krv.

"Otec, Austin ja krvácam." kričala som cez celý dom.

Obydvaja hneď ku mne utekali a otec šiel naštartovať auto. Austin ma zobral na ruky a naložil do auta.

"Rozhodla som sa si to nechať." šepla som, keď sme boli už pri nemocnici.

Otec ma zobral na ruky a utekal so mnou dnu.

"Pomôžte mi !" kričal a hneď k nám prišiel doktor.

Keď uvidel, že krvácam hneď šli so mnou do izby. Cítila som strašnú únavu a zaspala som.

Nová časť :) dúfam, že sa vám páči a koment & vote by ma veľmi potešil :) 1,523 reads ste úžasni :) ďakujem :*