Keď som vošla do izby, schmatla som svoje veci a prezliekla sa, učesala svoje dlhé hnedé vlasy, umyla zuby a ľahla si do postele. Konečne v posteli, konečne sama. Začala som rozmýšľať nad svojim životom a vtom som zaspala. Snívalo sa mi, že sa stalo niečo zlé, nevedela som čo. Pamätám si iba, že som plakala, plakala a plakala. Z hlbokým nádychom som sa zobudila. Bola som celá spotená a tak som si to namierila do kúpelne. Keď som sa potom pozrela na hodiny bolo už 8:15. Bolo na čase ísť dole sa naraňajkovať. Obliekla som sa, vysušila vlasy, namaľovala som sa a išla som do kuchyne sa naraňajkovať. Otec už bol ako zvyčajne hore.
"Dobré ráno Marketta." zaželali otec a dal mi pusu do vlasov.
"Dobré ráno aj tebe." zaželala som mu a objala som ho. Chcela som sa mu zdôveriť s tým čo sa mi snívalo, ale bol to taký sen na ktorý som aj hneď zabudla.
"Dnes mi treba ísť do Šikmej uličky nakúpiť potrebné veci do školy. Veď vieš." povedala som mu znudene. Nakupovanie som mala rada, ale len s mamou a to som bola ešte malá. Chýba mi.
"Pôjdem s tebou?" ponúkol sa otec.
"Nie, pôjdem sama. Tak či tak by si sa tam nudil." povedala som mu. Vždy sa nudil pri nákupoch do školy. Vždy sa vlastne nudil pri každom nakupovaní.
Zahryzla som do chleba s maslom a so šunkou a behala som rýchlo na autobus. Ako vždy som všade prišla načas, autobus som stihla len tak tak. Som totálne polepetko . Sadla som si, dala som si slúchadlá do uší a ignorovala som všetko okolo seba.
Keď sme prišli do Londýna, šla som hneď do Deravého kotlíka. V Londýne bolo dnes nádherné počasie. Dala som si dole mikinu a obviazala som si ju okolo pása. Ako vždy, najprv som zamierila do Gringott banky po peniaze. Tí malý škriatkovia mi fakt naháňali hrôzu. Keď som konečne plná strachu opustila Gringott banku, boli na rade knihy. Nakúpila som ich rýchlo, pretože do kníh som sa vyznala viac ako by som chcela. A po knihách boli na rade šaty. Super. Našla som na tichej uličke z pár ľuďmi malý obchod zo spoločenským oblečením. Vošla som dnu a chvíľu sa tu poobzerala.
"Dobrý deň. Želáte si niečo?" spýtala sa ma veľmi mladá predavačka, ktorý vykukla spoza figuríny.
"Dobrý deň. Potrebovala by som nejaké šaty, niečo spoločenské." povedala som jej. V liste bolo napísané spoločenské, tak také aj musia byť. Ona začala hľadať na vešiakoch nejaké šaty. Po chvíli sa na mňa pozrela.
"Počkaj tu chvíľu." bez jediného ďalšieho slova odišla niekam dozadu. Dosť dlhú dobu jej nebolo, ale keď sa objavila v rukách držala nádherné šaty. "Podľa mňa tie ti budú sedieť ako uliate. Choď si ich vyskúšať aby som vedela či ti ich netreba skrátiť, alebo zúžiť." povedala mi to ako keby sme sa poznali a boli kamarátky.
Len som sa na ňu usmiala, a skryla sa do kabínky. Hodnú chvíľu som tie šaty len pozorovala. Čo tak si ich konečne obliecť? Povzbudila som sa. Vyzliekla som si svoje terajšie oblečenie a položila ho na stoličku vedľa mňa. Veľmi opatrne som ich obliekla. Zas a znova som sa na seba pozrela. Vyzerala som inak a tak som sa rozhodla ukázať aj tej predavačke, lenže som som mohla tušiť že dnu bude už aj Harry? S otvorenými ústami som sa na neho pozerala. Keď si ma všimol usmial sa na mňa a zakýval mi.
"Ahoj Marketta. V tých šatách ti to sekne" usmial sa a žmurkol. Jemne sa mi do líc nahrnula červeň, Harry si to všimol lebo ešte viac sa na mňa usmial.
"Ďakujem. Aj ty nakupuješ niečo slávnostne?" spýtala som sa po chvíľke ticha. Jasné že nakupuje niečo slávnostné, veď na čo iné by tu prišiel.
"Hej hej. Síce neviem načo nám to je."povedal.
"Ples" povedala som a usmiala sa na neho. On mi úsmev opätoval.
"Dúfam, že si tie šaty kupuješ, Vyzeráš v nich úžasné. Všetci chalani sa po tebe budú obzerať." povedal to a ja som sa znova začala červenať. Dúfam že si to nevšimol.
"Áno beriem ich, len si ich dám trošku zúžiť a skrátiť. Sú moc dlhé na môj štýl." on len prikývol a stále sa na mňa pozeral.
"Marketta?" spýtal sa Harry váhavo.
"Áno?" spýtala som sa a pozrela som na neho.
"Nešla by si teraz niekedy, ešte pred tým ako sa začne škola von?" spýtal sa a na jeho tvári bolo vidieť že sa bojí mojej odpovede. Nevedela som čo mám povedať. Chcela som ísť, ale bála som sa trochu.
"Rada" usmiala som sa. Predavačka ma poprosila aby som sa postavila pred zrkadlo. Harry sa na mňa usmial a šiel za druhou predavačkou zohnať si nejaký oblek. Keď už skončila šla som sa prezliecť. Predavačky mi tie šaty zabalila a ja som za ne zaplatila.
"Tak sa maj Harry. Napíš mi kedy budeš chcieť ísť von."
"Dobre, tak sa maj." usmial sa a zakýval mi. Otvorila som dvere obchodu a posledný krát som sa ozrela do jeho smaragdových očí.
Keď som konečne prišla domov vyložila som nákup ktorý som ešte počas cesty sem kúpila. Otec sedel v obývačke a pozeral televízor. Vyložený nákup som poukladala na miesto kde patril a šla som do izby, no ešte som sa zastavila pri otcovi.
"Ahoj, už som doma." povedala som a usmiala sa na neho. On ma objal a dal mi pusu na líce.
"Chýbala si mi." povedal a šiel do kuchyne. "Dáš si večeru?"
"Nie, niesom hladná. Ale pôjdem si ľahnúť." objala som ho, popriala mi dobru noc.
Vošla som do izby a podkladala som knihy na poličku a šaty do skrine. Po sprche som si ľahla a usmievala som sa na plafón. Bola som šťastná, že som sa dohodla s Harrym na spoločnom dni. Len dúfam, že otec nebude proti.
Takže toto je už dlhšia časť. Dúfam že sa vám to páči. Ahh bola by som rada keby ste mi dali aspoň 1 votes a komentár. Neviem či to vlastne aj niekomu píšem, dúfam že hej. Tak :3 nech sa páči. -oprava 2017
YOU ARE READING
Magic girl (Harry Potter)
Fanfiction!Žiadne Dramione! -príbeh je vo veľkej rekonštrukcii!
