4.KAPITOLA

181 10 0
                                    

Na ďalší deň po škole ma privítal doma šteniatko pitbulla.
"Ale ahoj,ty si aké krásne šteniatko."prihovárala som sa psovi.
"Už si doma? Toto je tvoj nový psík,meno mu daj aké chceš."povedal otec.
"Bude sa volať...Max."rozhodla som.
"Má skoro tri mesiace,už som vybavil toho najlepšieho kynológa,ktorý nám Maxa pomôže cvičiť aby bol dobrý na ochranu."
"Okej...ale nechcem aby bol zlý."
"Nebude...len keď príde niekto,kto nemá."žmurkol na mňa a vytratil sa do pracovne.
Ďalej som sa teda s Maxom hrala a všimla som si na stole položené vodítko,obojky,misky,jedlo a pelíšok pre Maxa. Skúsila som mu najmenší obojok a išla s ním na chvíľu do mesta. Ľudia sa na Maxa otáčali a hladkali ho. Po príchode domov si Max hneď ľahol na pelíšok do obývačky a ja som sa išla trošku niečo učiť.
No a večer som si išla už ľahnúť a Max pribehol ku mne,ľahol si a obaja sme zaspali.

Ráno som vyvenčila Maxa a potom išla na aute do školy. Znova na nás všetci pozerali.
"Luna,keby ti niekto robí zle,stačí nám zavolať a my už si to s ním vybavíme. Dobre?"spýtal sa ma Jim.
"Okej...čaute."kývla som im a utekala do triedy,kde už sedela Viki a čítala si niečo v knihe.
"Jej,ahoj."privítala ma.
"Čauko."
Sadla som si a vybalila veci.
Nick sa na mňa celý deň ani nepozrel. Asi sa fakt posral. Nad tou myšlienkou som sa stále usmievala. Na obede sa na našu skupinku pozeral stále Lucas. Liezol mi trošku na nervy.
"Hento je ten nový chalan."ukázala Bianca na vysokého chalana s tmavými vlasmi. "Ide za Lucasom,asi sú kamaráti."
"Idem si pre servítok."povedala som,vstala zo stoličky a namierila si to rovno k pultu,kde boli servítky. Keď som si dva zobrala a otočila sa,v rozhodnutí že už idem na miesto,odrazu som do niekoho narazila a ten mi začal trošku nadávať.
"Si normálna?!?! Slepá krava! Nevidíš,že idem?!"
Pozrela som sa na debila,ktorý nadával. Bol to ten nový.
"To skôr ty! Ako som ťa asi mala vidieť keď som bola chrbtom?!? Rozmýšľaj!"zvreskla som.
"Aha! Jasné,takže môžem zato ja?!"
"Keby nezačneš hučať jak sprostý,tak by som ťa z ničoho nevinila."
"Vypadni mi z očí,krava!"skrikol.
"Debil! Toto ešte oľutuješ."zvreskla som naspäť a išla na miesto. Baby na mňa pozerali s úškrnom na tvári.
"Keby tu sú tie dve gorily tvoje,tak by zle dopadol."smiala sa Viki.
"Veď on ešte uvidí."šepla som.

Mafiánka a policajtWhere stories live. Discover now