Listy Od Tvojho Princa Milovanej Princeznej

Nenechám ťa v problémoch

Celým bytom sa niesla vôňa popcornu. Bolo to divné. Mama popcorn neznášala, tvrdila totiž, že si na ňom raz vylomí všetky zuby. Nechápala som prečo, aj keď je pravdou, že niektoré zrnká neprasknú tak ako by mali, pripadne neprasknú vôbec.
"Mami?" zvolala som a dala si dole kabát.
"Ahoj zlatko, o chvíľu príde Editha a urobíme si babský večer skôr ako porodí." zasmiala sa a vyšla z kuchyne "Odkiaľ máš tu mikinu?"spýtala sa a úsmev z tváre jej zmizol.
" Mami, musím ti niečo povedať. "prešla som do obývačky a sadla si do kresla.
"Tak, o čo ide." zložila si ruky na prsiach a pozerala na mňa z výšky.
"Pobila som sa."
"Čo si urobila?" nechápavo prižmúrila oči. Len som si vzdychla a povedala jej všetko čo sa stalo. Nechcem ťa nudiť, preto tu nebudem písať všetko čo mi povedala. Bolo to niečo v tom zamysle, že najskôr na mňa nakričala, že nie som normálna. Potom si to asi uvedomila a začala mi vravieť ako je dobré, že som sa tak postavila tej, ktorá ma ponižuje. Z jej reakcie som bola zmätená. Inokedy by začala hysáčiť ešte skôr, ako by som jej povedala všetky okolnosti. No teraz bola pokojná a na záver mi dokonca povedala, že je ma mňa hrdá a o súd sa nemám báť, všetko sa vyrieši. ČOŽE?! Pozerala som na ňu ako puk.
"Ak nás Sylvia poženie k súdu, nebudeme mať inú možnosť. No máme jednu výhodu. Poznám najlepšieho právnika v meste a okolí." mamin odhodlaný výraz bol pre mňa viac šokujúci ako keby som potvrdila existenciu Lochnesskej príšery.
"Sylvia?"
"Jessicna matka, je moja bývalá spolužiačka. Aká matka taká Katka. Poviem ti v ničom sa nezmenila, nikdy nepochopím DNA. Ako môže decko po rodičoch získať ešte aj ich spôsoby a všetko ostatné?" zvolala z kuchyne.
"Na to ti bohužiaľ, neviem odpovedať." zasmiala som sa a ďalej sa prezliekala.
"Ale na jednu otázku mi budeš vedieť stopercentne odpovedať. Odkiaľ máš tú mikinu?"
Čo teraz?! Priznať sa, alebo zatĺkať. Aj keď priznanie je poľahčujuca okolnosť. Len či by to mama pochopila. Dokelu, prečo sa mami tak strašne bojím? Teda nie jej konkrétne, ale toho co si mysli a čo urobí. 'Tak do toho. Vzchop sa!'
" Dal mi ju Chris, keď moja blúzka utrpela maximálnu možnú deštrukciu s následnou hambou." čo to dokelu hovorím, už začínam byť ako Christian.
"To bolo od neho milé, nemyslíš?"
"Skôr nevyhnutné." oponovala som
"Jani, ja nevie po kom si taká negatívna. Trochu romantiky, chápeš?" mamin hlas na už nepodobál na mamin hlas, ale skôr to bolo niečo medzi rozplívajúcou sa Hilmerovou a nadšenou Krajčijovou. Ak tieto žienky nepoznáte tak skúste niečo medzi Divokým anjelom a Sladkou Valentínou. Ak je to stále severný pól, tak ľutujem vaše detstvo. Na moje veľké šťastie zazvonil zvonček. Ja len dúfam, že Edita neporodí u nás na gauči. Ako potom upracem tie fľaky od krvi? Fuj!!!

"Tak čo to bude?" spýtala som sa a dosadla do kresla.
"Komédia" navrhla mama.
"Romantika" namietala Edita a oblízala si prsty. Za tých pätnásť minút zjedla misku popcornu a už trikrát bola na vécko.
"Ja som za animak" navrhla som.
"Nebuď labuť. Daj to sem." povedala mama a natiahla sa za notebookom. Chvíľu rozmýšľala a potom niečo vzrušene písala. Keď bola spokojná, spustila film a notebook postavila na stôl, tak aby sme naň všetky dobre videli.
"Toto je vraj dobré. Hovorila to kolegyňa. Volá sa to 'Pred tým, než som ťa stretla' vraj pri tom aj plakala a to je o nej čo povedať." pohodlne sa usadila a čumela na obrazovku.
"Fakt? A ktorá to je, ak sa smiem spýtať?" sentiment bol obľúbenou vlastnosťou všetkých sestričiek z gynekológie.
"Ľadová kráľovná." prehodila mama. Ostala som v šoku. Ľadová kráľovná je mamina vrchná sestra, tú ženu som neznášala, ozrutná ako chlap a neoblomná. Nakoniec film bol celkom fajn, dokonca som pri ňom až plakala. Ľutovala som úsilie, ktoré zdravo šialená Louisa vynaložila na to zachránila Willa. Až po jeho skončení som si uvedomila, akú hlúposť vlastne vykonala. Snažila sa predĺžiť život človeku, ktorý o to nestál. Will videl čo stratil okrem samostatnosti, snúbenice a priateľov, prišiel aj o zmysel života. A až na samí záver svojej púte, došiel k poznaniu, že vďaka Louise prežil nádherné okamihy svojho života. Zamyslela som sa nad sebou. Nerobí môj princ presne to isté? Snaží sa zachrániť niekoho, koho život je už dávno stratení. A úprimne je mi ho ľúto. Márni čas s niekým, kto sa zo svojich rán a zranení nikdy neuzdraví? Ako sa asi musí cítiť, keď si pomyslí, že spríjemňuje posledné chvíle života človeku, ktorý nemá žiadnu budúcnosť? Až teraz som si uvedomila, akým spôsobom som mu ublížila. Ach všemohúci Bože, dopraj tomuto človeku iný, lepší a krajší život s niekym, kto ho bude naozaj potrebovať, takého aký je. S jeho láskou, priateľstvom, objatím, bozkom, nehou, povzbudením a tvojím požehnaním. Nech to isté, postretne aj Christiana, nech nikdy nie je sám. A nech každý jeho problém, je v tvojich očiach, iba malá smietka na trase jeho chodníka životom.