Postavy, udalosti a tomu podobne sú vymyslené a podobnosť realite je nulová.
Či?
_________________________
Uh. Ďalší nudný deň doma, po obede som mal ísť za kajou. Vzal som si telefón a pustil náhodné prehrávanie pesničiek ‚, Bolí ma hlavaaa!'' zakričal som na prázdny byt. Nič ma tu nebaví . Dvihol som sa z postele a postavil sa na nohy, poobzeral som očami po izbe. Zastavil som až na cigaretách ktoré ležali na stolíku. Pomalým a znechuteným krokom som sa k nim vybral. Vytiahol som jednu a zapálil si ju ešte v izbe. Na balkóne pálilo slnko, nechce som tam ísť. Mám rád svoju bledú kožu a neznášam pot! Je 12:32 ‚,Ah..'' vzdychol som si a porozmýšľal čo si oblečiem. Po chvíle som cigu zahasil o zábradlie balkónu a špak hodil do popolníka.
Obliekol som na seba tielko BMTH a úzke čierne nohavice. Áno bude mi teplo ale lepšie ako mať spotené nohy a lepiť sa na všetko, plus nerád ukazujem svoje telo. Vlak odchádza o 14:07 to aby som si pohol, bývam ďaleko od vlakovej stanice. Zobral som cigy, zapaľovač, dal nabíjačku do môjho fialového pláteného batohu s nášivkami a dal si ho na chrbát. Šiel som sa do chodby obuť, zamkol som za sebou dvere do izby a zabuchol tie vchodové. Bytové dvere som nezamkol pretože som stratil kľúče pred dvoma týždňami. Nevadí mama si vie otvoriť.
Rýchlym krokom som zamieril na stanicu. Prišiel som 20 minúť pred odchodom vlaku. Super! Stíham si zapáliť. Kúpil som si lístok na vlak, teda skôr si poňho išiel keďže ich mám zadarmo ako študent. Síce posledný rok tam nechodím, kto by chcel chodiť niekam kde ho nikto nechce? Dofajčil som keď práve prišiel vlak. Prehrabol som si do oči padajúce červené vlasy. Som spotený ako prasa.
Vo vlaku som sa bol ovlažiť na záchod a vybral sa hľadať si miesto na sedenie. Sadol som si naproti nejakej babenke. Pozerala na mňa ako na zjavenie a asi po piatich minútach sa mi prihovorila. ,, Neboleli ťa tie piercy?" Naozaj sa ma toto musí každý deň pýtať aspoň jeden človek? So znechuteným úsmevom a pretočenými očami som odpovedal ,,nie, určite nie viacej ako táto konverzácia" Dievča prikývlo a ospravedlnilo sa. Celú cestu potom už len hľadelo von z okna. Uznávam že môj vzhľad nie je práve pre všetkých. Pierc v pere a medzi očami . Pre mňa je to úplne normálne a mám tie piercy rád. Už sa bez nich necítim ako ja.
Konečne moja zastávka. Neznášam to tu, všade samý opilec, feťák alebo bezďák. Nehovorím že z časti medzi nich nepatrím aj ja
. Kaja ma už čakala na stanici. Hodila sa mi okolo krku. Ja nie som najvyšší, mám asi 170-175cm ale kaja má ledva 150cm. Je taká zlatá! ,, Ahoj Aleeeeeeeex!'' , ,,Ahoj kaja.'' Objatie som jej opätoval a dal jej pusu na rameno. ,, Prestaň prosím ťa, vonku je Palo'' Zasmiala sa. Palo je jej priateľ, nevie prečo by sa ma bál veď som gay. ,,Ale prosím ťa, nech nie je taký majetnícky.'' Vyšli sme zo stanice a zamierili za palom ktorý stál vedľa múriku oproti. ,,Čau '' prehodil nie moc nadšene. ,, Ahoj ty frfloš'' Pozdravil som späť a kaji som očami naznačil aby išla za ním. Ona pochopila a i tak spravila. ,, Poďme do Desperada!'' Rozhodol Palo. ,, Prečo táááám? Bude tam isto miker a zasa bude otravovaaať.'' Začala kaja nariekať. Miker bol taká ikona toho baru. Vždy keď si vypil vedel byť extrémne dotieravý, no a, kedy si on nevypil. ,, To nevadí, rád sa s ním o niečom porozprávam.'' Znova sa ozval palo ale už takým hlasom ,že sme cítili ,že ak odmietneme hodí nás vlkom. Súhlasne sme teda obaja prikývli.
Priši sme do onoho baru. Sadli sme si rovno za pult. Obsluhoval nás taký malý chutný chlapec. Mohol mať výškovo asi toľko čo kaja. Usmial som sa naň a objednal si pivo s borovičkou. Kaja si dala len kofolu a Palo len pivo. Ani nie dlho a už nás spozoroval miker. Prišiel k nám a podal si ruku s Palom. Videl som ako mu v zovretí ruky niečo podával. Kaja si nič nevšimla, pretože sa pozerala do mojich očí. „Aleeeeeex! Prečo máš také pekné očííí?!" Usmial som sa na ňu a s kľudom odpovedal: „Nie sú vôbec pekné." „Sú zaujímavé, preto s pekné, ty jednoočko" Zaujímavé možno sú, ale pekné nie. Jedno mám zelené no to druhé z troch štvrtín hnedé a zo štvrtiny zelené. Menia sa mi aj podľa nálady. Občas. Keď som smutný zelená sa zmení na modrú a ak som šťastný tak sú sýto zelené. Je to celé také divné!
Palo si niečo šepkal s Mikerom, a keď skončili vysmiaty sa na nás pozrel. „Hádajte čo mám!" Pozrel som na neho a usúdil som ,že najlepší nápad bude, do seba kopnúť poldeci skôr, ako to zo seba dostane. Tak som aj učinil a prstom ukázal tomu chutnému chlapcovi, že chcem ešte jednu. Pochopil a začal nalievať. „Mám lístky na FÉÉÉÉST!" Preglgol som. Nikdy som na žiadnom festivale nebol. „V sobotu, 27.5. v Piešťanoch." „Áaaam. Nemôžem ísť, mám ísť spať k Ajke." Zastavil som jeho nadšenie. „Aleeee no táááák. Bez teba nepôjdem" ohradila sa Kaja. Palo sa zamračil. „No tak nech ide aj ona, lístok jej zoberiem ja." Zamyslel som sa, „no môžem sa jej spýtať". Palo na mňa len pozrel pohľadom ala '' ak to nevybavíš zabijem ťa'' . Pretočil som očami a pozrel na chutnučkého ako mi dáva na pult vychladenú borovičku.
Usmial som sa a on mi úsmev opätoval. Po pár hodinách ''veľmi'' zaujímavých'' rozhovorov a niekoľko borovičiek i pív, som už ml tak promile isto. S chutným sa išla vystriedať druhá barmanka a on sa išiel prezliecť. Škoda, bol v tom barmanskom oblečení naozaj chutný. Tá baba nepôsobila bohvie ako príťažlivo no Palo si išiel oči vytrhnúť z pohľadu na ňu. Nechápem, možno je to mojou orientáciou heh. Chutný vyšiel z dverí spoza pultu a potkol sa o prah dverí. Z nejakého dôvodu som sa pohotovo postavil a išiel mu pomôcť. Síce ma tackalo ale zvládol som to a pomohol som mu postaviť sa. Vďačne a zároveň vystrašene na mňa pozrel a poďakoval. ,, N-neje za-čo.''. Nevedel som už ani poriadne rozprávať. Zahľadel som sa do jeho modrých očí. Nenávidím modré oči. Z mojej opilosti ma zobudilo uvedomenie si že čo so vlastne urobil. Dalo by sa to pekne využiť. Nasadil som najviac triezvy výraz ako som len po 7 borovičkách a 4 pivách vedel. Určite mi ho nikto neveril, no nevadí. Usmial som sa a oprášil sa. Chutný urobil to isté a vykročil von z baru. Nechal som na pulte 20€ a povedal kaji že jej potom napíšem.
Rozbehol som sa za ním a zastavil ho. Udýchane som sa prihovoril. ,,Ako sa voláš?'. Nechápavo no s úsmevom na mňa pozrel. ,,Simon''. Oh. Vytiahol som telefón a spýtal sa na facebook. On mi ho ochotne dal. ‚, Ja som Alex, teš ma''. Usmial som sa a objal ho. Ja sa tak vždy pozdravujem, či už s niekým koho poznám alebo som práve spoznal. Pridal som si ho na facebooku a spýtal sa či ho môžem odprevadiť domov. On súhlasil.
Tak sme išli, kecali sme, trochu sa spoznali až sme prišli k jeho domu. ,, Tak....Tu bývam heh''. Dom to bol pekný, v živote by som v tomto meste nečkal taký dom vo viktoriánskom štýle. Mám tento štýl veľmi rád. ,, Chceš ísť dnu?'' , ''Nie, ďakujem ja pôjdem na vla-''. Koľko je hodín?! Vytiahol som telefón z vrecka a pozrel na hodinky. Piče. 20:17. Posledný vlak odišiel pred vyše hodinou. ‚, Um..deje sa niečo?'' Spýtal sa ustarane. ''Nie, teda..áno'' povzdychol som si. ‚, Zmeškal som posledný vlak, pri našom rozprávaní som úplne zabudol sledovať čas.'' zamračil sa a zbrklo vykríkol: ‚, To nevadí! Poď ku mne nikto iný nie je doma a ani celú noc nebude. Rozžiarili sa mi oči.
___________________________
END OF PART ONE.
Tak. Je to vymyslené čisto len z hecu a nič extra sa v tom nájsť nedá.
Nevadí. Maybe v Tom budem pokračovať.
