100+2 Problems

1. Chapter

Pohľad Mia:

Sedela som v lietadle so slúchadlami v ušiach. Vedľa mňa sedela moja sestra Kris. Zrazu mi začal zvoniť telefón.

"Áno mami?" ozvala som sa unavene svojej mame.

"Ahoj zlatko, prepáč že som nebola doma keď ste odchádzali." Začala sa ospravedlňovať a ja som z jej hlasu spoznala že ju to neskutočne trápi.

"Mami to je v pohode, viem že máš veľa práce. Keď pristaneme zavolám ti dobre?" upokojila som ju a zložila telefón.

Jedným okom som pozrela na Kris. Spala schúlená v klbku. Znovu som si nasadila slúchadlá a zavrela oči. Nie.. nedokázala by som zaspať pretože sedím v lietadle. Musím byť pri vedomí. Keď sme pristáli šli sme si s Kris po kufre. Keď som zbadala Lisu (našu tetu) hneď som sa rozbehla k nej aby som ju objala. Pridala sa k nám aj Kris.

"Bože tak ste mi chýbali." Prehlásila Lisa a na mojich perách sa vyčaril úsmev.

"Aj ty nám." So smiechom podotkla Kris.

"Dobre poďme domov. Určite ste unavené." Uškrnula sa a pomohla nám naložiť kufre do auta. Cesta trvala asi pol hodiny. Vystúpili sme a nechali Lisu aby odomkla dvere. Tento dom si veľmi dobre pamätám. S Kris sme si rozdelili izby a vybalili kufre. Hneď som si to namierila rovno do sprchy. Bolo úžasné na sebe cítiť horúce kvapky vody. Zabalila som sa do osušky a zapla NTB.

" Dnes je moja povinnosť už len oddychovať." Povedala som si potichu a zvalila sa s NTB na posteľ. Moje doteraz do korán otvorené oči na obrazovku sa začali pomaly zatvárať.

Zaklapla som zaprášenú obrazovku notebooku a chvíľu som z postele sledovala dažďové kvapky ktoré sa mihali pod svetlom pouličnej lampy.

Ráno som sa zobudila dosť neskoro. Zdola sa ozýval hrmot tak som vstala z postele a šla sa pozrieť čo sa deje. V kuchyni som našla len moju sestru.

"Dobré ránko sestrička... A všetko najlepšie!!!" vykríkla Kris a ja som stuhla. Úplne som na to zabudla. Dnes mám 19.

"Ďakujem..." odpovedala som a milo som sa usmiala.

"Lisa šla do práce, takže! Máš narodeniny Em... čo tak niekam vypadnúť?!" šibalsky sa usmiala a ja som hneď vedela na čo myslí.

"Na to zabudni! Nehodlám sa strieskať a tak narobiť Lise starosti druhý deň čo som tu. Spamätaj sa sestra!!" odvrkla som jej a pokrútila hlavou. Ona sa však nedala odbiť.

"Nemyslela som že sa pôjdeme opiť. Len som dúfala že na svoje narodeniny nebudeš sedieť doma na gauči a pozerať nejaký nudný film pri ktorom aj tak zaspíš."

V tomto mala však Kris pravdu. Nebudem tu predsa celý deň sedieť na zadku.

Nakoniec som teda s jej návrhom súhlasila. Podvečer sme Lise oznámili že si niekam vyrazíme osláviť moje narodeniny. Nebola z toho dvakrát nadšená.. Len kývla plecami. Vbehla som do izby a otvorila skriňu. Chvíľu som premýšľala čo si oblečiem a nakoniec moju pozornosť upútali čierne šaty na ramienka ktoré mi siahali asi do polovice stehien. Vlasy som si prečesala a nechala ich rozpustené. Jemne som sa nalíčila aby nebolo vidno moju bledú pokožku.

"Mia?.." Kris nakukla cez pootvorené dvere do mojej izby.

"Taxík tu bude každú chvíľu, mala by si si pohnúť." Zakričala od dverí a v tom zmizla niekde na chodbe.

Ešte som si obula topánky a zišla dolu k dverám. Vonku už čakal taxík. Nastúpili sme a moja šibnutá sestrička nadiktovala vodičovi adresu najbližšieho baru.