Ten týždeň prešiel tak rýchlo. Chcela som, aby bolo znova leto, ale čo muselo prísť? No zas a znova škola. Ráno som sa osprchovala, obliekla a usušila vlasy. Posledný raz som sa pozrela do zrkadla a odišla som z izby.
"Oci? Ideme už. Chcem ešte stihnúť si ísť kúpiť časopis na cestu." povedala som bez nálady. Nerada som šla do tej školy, už len kvôli tomu že tam nemám priateľov. Zrazu som si spomenula na to, že tam mám Harryho.
"Áno, áno už idem." prišiel dole pred vchod, do jednej ruky zobral kľúče a do druhej zasa môj kufor. Nasadla som do auta. Po polhodine cesty sme boli konečne v Londýne. Šla som si kúpiť časopis aj čokoládu a otec zatiaľ hľadal vozík na batožinu. Šli sme na nástupište 9 3/4. Otec mi pomohol odniesť batožinu. Demi som samozrejme odniesla do vozňa vyhradeného pre zvieratá. "Fajn Demi, len tu vydrž." pohladila som ju posledný krát a odišla som objať otca.
"Marketta drž sa. Neboj sa o mňa." posledný krát som ho objala a nastúpila do vlaku. Nechcelo sa mi do školy fakt ísť, ale vzdelanie je dôležité. Presne to by povedala mama.
Ešte posledný raz som mu zakývala z okna a vlak sa pohol. Celý čas som sa sa usmievala a kývala mu až mi zmizol z dohľadu. Môj úsmev zmizol. Bol čas nájsť si miesto.
Našla som si prázdne kupé a do neho som si sadla. Otvorila čokoládu ktorú som si tiež kúpila a začala som čítať časopis. Ani som nestihla dočítať prvú stranu a už si tu chcel niekto sadnúť. Zdvihla som hlavu a všimla si, kto si chce ku mne sadnúť.
"Ahoj Marketta. Môžme si prisadnúť?" spýtal sa ma Harry a čakal čo mu odpoviem. Za ním stále ďalších 5 ľudí. Len som sa usmiala a prikývla. Všetci si posadali a Harry si prisadol ku mne.
"Marketta toto je Hermiona, Ron, Ginny a Neville." predstavil nás vzájomne. Na všetkých som sa len usmievala. Nevedela som, čo im mám povedať a všimla som si, že ani oni mne nemajú čo povedať.
Celú cestu sme sa s Harrym rozprávali, čo sme robili cez tie 2 týždne čo sme sa nevideli. Keď som si všimla že vlak práve spomaľuje poobzerala som sa naokolo. V hábitoch sme neboli prezlečený len mi dvaja. Rýchlo sme sa prezliekli a spolu sme vyšli von z vlaku. A kto iný musel vystúpiť z opačnej strany?
"Lovemeydová! Ty a Potter?" ozval sa Malfoy zo štipkou nenávisti. Cítim to rovnako, neboj.
"Ale Malfoy, niesi na takéto reči trošku pristarý?"
"Dávaj si pozor na ústa Lovemeydová, lebo jak ťa stretnem a nebude naokolo nik tak si ma nepraj."
"Si až taký úbohý že zbiješ dievča?" pozrela som na neho. Všetci naokolo sa smiali. Malfoy sa urazil a odišiel, aj s jeho gorilami.
"Marketta, mala by si si dávať pozor na Malfoya." povedal mi Harry. Videla som že sa bál.
"Nemám si prečo dávať pozor. Zato že jeho otec má svoje kontakty nebudem sa ho predsa báť." povedala som a ubezpečila som Harryho.
Celý večer sa vliekol. Kým Triediaci klobúk roztriedil všetkých prvákov do svojich fakúlt, tak ja som aj vyhladla. Mala som rada uvítacie večery, hlavne vtedy keď spieval Triediaci klobúk, ale dnes mi Malfoy zničil náladu a ja som nemala chuť na nič iné, len sa najesť a ísť odtiaľto preč.
"Tento rok sa na škole bude konať niečo čo sa konalo pred 100 rokmi, niečo výnimočné."začal rozprávať Dumbledor a všetci boli taký prekvapený."Na našej škole sa bude konať Trojčarodejnícky turnaj. Jeden žiak bude našu školu reprezentovať. Toto je Ohnivá čaša." ukázal na veľkú času. Bola nádherný, z hľadiska výtvarného. "Do nej hodíte svoje meno a školu, pretože práve teraz prichádzajú iné školy" dvere sa otvorili. "Á tu ich máme Durmstrang a Beauxbatons. Ale pozor pozor, do Trojčarodejníckeho turnaja sa môžu prihlásiť žiaci 6 ročníka a vyššie." povedal a všetci nahnevane začali rozprávať že to nieje fér.
Dumbledor si nevšimla ich sklamané tváre, vedel presne prečo dal takú vekovú hranicu. Keď dorozprával, všetci sme začali jesť. Ja som dojedla ako prvá, a bola som pripravená na odchod.
"Marketta." zakričala na mňa Hermiona od stola. Otočila som sa na ňu.
"Áno?" bola som prekvapená že niekto po mne kričí.
"Počkaj ma, idem s tebou." pridala sa ku mne a spolu sme sa vybrali do klubovne. Bola prázdna, a tak sme sa z Hermionou vybrali do izby. Začala som sa vybaľovať a ona si zobrala knihu usmiala sa na mňa no a odišla dole do klubovne kde mohla počkať svojich dvoch najlepších kamarátov. Ostala som hore sama a tak som sa rozhodla, že tento deň nemôžem byť horší keď si do postele ľahnem aj skôr. Viečka mi oťaželi a ja som sa preniesla do ríše snov.
Tak tu je ďalšia časť :3 tak nech sa páči... budem rada za votes a komenty.. ďakujem -oprava 2017
YOU ARE READING
Magic girl (Harry Potter)
Fanfiction!Žiadne Dramione! -príbeh je vo veľkej rekonštrukcii!
