Potter poviedky 2

1. Hnev

Ahojte...ako je už v popise uvedené, vítam vás na Potter poviedkach 2 ktoré sú ďalším pokračovaním dobrodružstiev. Bella má 10 rokov a už sa nevie dočkať štúdia na Rokforte. Dúfam že sa vám budú páčiť a ďakujem za podporu a každý koment.

„Bella Lily Potterová!!!"

„Oci...mami...ja vám to vysvetlím." Bella opäť nahodila výraz „je mi to ľúto".

„Do auta!" zavelil nahnevane James.

....

„Mrzí ma to!" Bella už po pol hodine cesty domov nevydržala to ticho v aute.

„Mlč. Doma sa porozprávame!" zahriakla ju Lily.

„Áno. Ty proste vždy musíš urobiť nejaký prúser, však?!" vrčal James.

„Mrzí ma to!" zopakovala Bella.

„A to ti mám veriť?!"

„Mám domáce väzenie?"

„Jasné, že nie. Hneď zajtra odchádzame do Disneylandu!" otočil sa k nej dozadu. „ÁNO!!!"

Bella sa mykla. Otec na ňu takto ešte nikdy nezrúkol. Bolo vidieť že je riadne naštvaný.

„Pozeraj na cestu!" upozornila ho Lily.

James sa pár sekúnd pozeral na cestu a opäť sa odvrátil od šoférovania. „Čo si čakala?! Že ťa za to pochválim?!"

„Nie, prepáč." pípla Bella. „Je mi to ľúto."

„Keby si o pár dní nemusela ísť do školy, nechal by som ťa tam a pekne by si pomáhala z rekonštrukciou!!!"

„James, cesta!" zdôraznila Lily a trochu mu pokrútila volantom.

„Ale, veď mám len desať." bránila sa Bella.

„Fakt? To by som nepovedal?!" bol k nej otočený a mračil sa.

„POTTER! SLEDUJ CESTU!!!" skríkla Lily a prudko otočila volantom do zákruty. Práve vychádzali z diaľnice.

James pozrel na Lily. „Hej! Šoférujem ja! Tak ma láskavo nechaj a seď!"

„Nehovor so mnou takýmto tónom!" Lily zaiskrilo v očiach.

„Tak ma prestaň dirigovať!"

„Prestanem ťa dirigovať keď začneš poriadne sledovať cestu a značky!"

„Prestaňte!!!" skríkla Bella.

„Zastav." povedala Lily.

„Na čo?" nechápal James.

„Zastav!!!"

James zastavil a Lily vystúpila. „Čo blázniš?! Nastúp."

„Už mám toho dosť!" Lily kráčala popri krajnici a James v aute pomaly išiel pri nej.

„Domov to je ešte desať minút. V aute, chrobáčik."

„Nechaj si toho chrobáčika, dobre?!" zdvihla ruku s vystrčeným palcom a začala stopovať. Hneď jej zastavilo akési auto a ona doň nastúpila.

„Mama!" zvolala Bella.

„Nechaj tak." povedal James a obzrel sa za autom. Na ceste po ňom začali vytrubovať. „No dobre, dobre. Veď už idem." pridal plyn a išli domov.

Bella si upratovala izbu a James robil večeru. Lily sa vrátila domov a hodila kľúče na skrinku.

„Mami?!" Bella zbehla dole a objala ju. „Už som si myslela že neprídeš."

„Kto to bol?" ozval sa z kuchyne James.

„Kto?" spýtala sa Lily.

„Ten fešák čo ťa viezol." pri gestikulácii zamával varechou v ruke.

„Neviem. Náhodný okolo jazdiaci. A mimochodom, nebol to chlap ale žena s krátkymi vlasmi!" odvetila Lily.

„To ti tak verím."

„Vieš čo? Daj mi pokoj! A nechoď za mnou kým ťa neprejde táto paranoja!!!" vzala si kabelku a odišla do spálne.

„Čo to je oci?" spýtala sa Bella a sadla si k stolu.

„Večera." podal jej príbor.

„Ja som myslela čo je paranoja?"

„Vidíš, keby si sa riadne učila a nerobila hovadiny, tak by si to vedela."

„Načo sa budem učiť teraz. Počkám na Rokfort."

„Najedz sa a choď spať!"