Sedím. Sedím v izbe. Sedím v izbe s jedným balkónom. Sedím v izbe s jedným balkónom a držím cigaretu. Nefajčím, len ju držím silne v dlani. Premýšľam nad ľuďmi. Nad ľuďmi ktorých milujem. Milujem ale aj nenávidím. Neviem či to je len paradox ktorý som si vytvoril sám vo svojej vlastnej hlave. Niekto otvorí dvere do izby s jedným balkónom. Ťažké drevené dvere v bielej izbe s jedným balkónom. Vošiel. Neobzrel som sa. Bol som zamyslený. Chytil ma zozadu za rameno, pomaly premiestňoval svoju ruku do mojich vlasov. Jemne ich zovrel v ruke. Priklonil sa s hlavou k mojej hlave. Cítil som jeho teplý a vlhký dych. Zašepkal "Doniesol som ti kávu zlato." V tej chvíli akoby sa svet obrátil naruby. Všetky moje myšlienky zmizli. Moja myseľ sa sústredila len naňho. Po otočil som k nemu hlavu a šepol som potichu ďakujem. Položil som cigaretu ktorú som zvieral v rukách na stôl po mojom boku. Chytil som do rúk kávu a nadýchol sa výparov ktoré z nej sálali. Kávu som položil k cigarete . ,,Prisadneš si alebo tam budeš len stáť?" nervózne som naňho zašomral. ,,Sadnem si." Otvoril balkónové dvere dokorán. Bola zima. ,,Myslím že by si mal fajčiť len pri otvorenom okne ak tu nechceš byť ako v nejakom pajzli." pozrel sa na mňa tak nevinne. Čupol si vedľa mojej rozkladacej stoličky na ktorej som sedel a vydýchol. ,,Dáš mi cigaretu, prosím." podal som mu tú moju. ,,Mám len jednu." Pozeral som sa zamyslene oproti seba. ,, Tak sa podelíme." Vytiahol zo zadného vrecka zapalovač a zapálil cigaretu ktorú zovieral silno v perách. Vydýchol dym. Vyšli sme na balkón a ja som cestou schmatol deku ktorá ležala na posteli. Obidvaja sme sedeli na balkóne, na studenej zemi. Sedel natesno vedľa mňa. Fajčil a ja som bol zababušený v deke ktorú som si zobral z izby. Hlava mi odpadla na jeho rameno. Milujem ťa, som si pomyslel. Podal mi cigaretu. ,, Dáš si?" Mierne s ňou pohol aby mi naznačil že si ju mám chytiť. Vytiahol som ruku z pod deky a potiahol som si. Cítil som mentol. Vrátil som mu ju. ,,Nech sa páči." Veľkými prstami si ju chytil a potiahol si. Vonka padali listy, bol koniec septembra. Nebola až taká zima na to aby sme to nevydržali. Tak sme tam sedeli a fajčil. Pozrel sa na mňa. Ja zas naňho. Pozerali sme sa na seba. Pozeral som sa mu hlboko do jeho hnedo zelených očí. Boli tak nádherné. Tak úžasné. Pobozkal ma.
YOU ARE READING
Nenechaj ma samého
Short StoryNeviem, nemám poňatia. Plakať ? Smiať sa ? Pozrieť sa mu od očí a premeniť sa v obláčik dymu.