Skryté myšlienky

Čakanie na lepšie dni

Čakáš, čakáš a čakáš. Raz to bude dobré. Ako si to hovoríš prebiehajú dni, mesiace a roky. Až sa jedného dňa zastavíš a uvedomíš si, že vlastne nevieš na čo čakáš. Blúdiš svetom závidiac šťastným ľuďom, no na druhej strane bojíš sa cítiť lepšie, bojíš sa byť šťastná. Neveríš, že si to zaslúžiš. A myslíš si, že sa to všetko aj tak obráti na zlé. Tak prečo si zvykať na niečo, čo nebude trvať. A tak sa utápaš v samote, smútku a sebaklame, že ťa nikto nikdy milovať nebude.

Pýtaš sa samej seba, prečo práve ty. Prečo si tak odlišná, iná. Rada by som odpovedala na túto otázku. No pýtam sa aj ja. Hľadám odpoveď, no čím som bližšie tým ťažšie je ju nájsť. Pravdou je, že nie na všetky otázky existuje odpoveď, nie na všetky problémy existuje riešenie. Niekedy sa veci majú takým spôsobom, ktorý nejde vysvetliť. A naša márna snaha to nezmení. Všetci máme svoj vlastný príbeh a hoc niektoré pasáže sa môžu zdať rovnaké, každý príbeh je s iným záverom. Rada by som vám poskytla návod na šťastný život , návod na nájdenie tej pravej lásky, návod na milovanie samého seba. No buďme úprimní. Niečo také nefunguje.

My ľudia sme zložité bytosti. Naša myseľ a psychika sú časťou neprebádanej časti vesmíru. Môže sa nám zdať, že niekoho naozaj poznáme, no nikdy to tak nebude. Všetci máme tú časť seba, ktorú nikdy nikomu neodhalíme. Niekedy si ju nepriznáme ani sebe. Súdime sami seba podľa názorov iných. Snažíme sa zmeniť podľa dokonalého obrazu spoločnosti. Chceme byť šťastní, tak ako to opisujú knihy. No takým spôsobom to nikdy nedocielime. Všetci sme tak unikátni, až nás to robí všednými. Každý z nás premýšľa inak, preciťuje inak, rozhoduje sa inak. Niekto si berie ku srdcu všetko negatívne, niekto počúva len to dobré. Niekto sa pozrie do zrkadla a nikdy nevidel nič krajšie, niekto zrkadlo radšej obíde. Niekto je šťastný z vyhratého futbalového zápasu, niekto z vychádzajúceho slnka. Každý z nás je iný, každý z nás si prešiel svojimi cestami v živote. Či už to bola prechádzka ružovou záhradou alebo chôdza na rozpadajúcom sa moste . Všetky momenty, ktoré sme v živote prežili, sme precítili všetci inak.

Viem, že si to nemala ľahké. A nikdy nenechaj nikoho povedať ti, že to majú niektorí ľudia horšie. Pretože v okamihoch, keď si cítila, že sa celý svet rozpadá, že nemáš nikoho o koho sa môžeš oprieť, v momente keď si cítila, že tvoj život už ďalej nedáva zmysel a ty si nemala sily sa ani nadýchnuť, chvíle, ktoré boli najhoršími v tvojom živote, boli v tom momente tie najhoršie. A nikto iný nemôže vedieť ako si sa cítila a ako veľmi to bolelo. Nenechaj ich nahovoriť ti, že tvoje problémy sú bezvýznamné a zbytočné. Pretože ak by boli, neboli by to problémy. To, že to nie je dôležité pre druhých, neznamená, že nie sú dôležité pre teba. Nie každý kto ťa vypočuje, ťa pochopí. Nie každý ti povie to, čo potrebuješ počuť. Nie každý , kto ti pomoc ponúkne ti naozaj aj pomôže.

Niektoré pocity ostanú, hoc problémy zmiznú. Niektoré spomienky sa budú vynárať znova a znova. Niekedy sa budeš cítiť na dne bez najmenšieho dôvodu. A to je v poriadku. Nie si sebecká, samoľúba alebo namyslená ak myslíš na seba. Ak nie ty, kto potom? Rada by som na koniec napísala pár viet o tom ako byť šťastná so svojím životom. Ale tak ako vy snažím sa to zistiť. Krok po kroku, pád po páde. Všetci musíme nájsť svoju vlastnú cestu, svoj vlastný spôsob. Poviem ti len jedno. Všetci potrebujeme lásku, potrebujeme pocit, že niekam patríme, že niekomu na nás záleží. Ak máš pocit, že ťa nikto nemiluje, nestrachuj niekto tam vonku určite je. A za tú dobu, kedy sa objaví a ty tomu uveríš, skús dať trochu lásky nie len všade naokolo ale aj sebe. Pretože si ju zaslúžiš, aj keď sa snažíš nahovoriť si opak.