Stay With Me

13.Chapter ♦ Hanbíš sa za mňa?

Harry ma ťahal až k veľkému stromu, pod ktorý sme si sadli. Oprela som si hlavu o Harryho rameno a nadýchla sa. Bol tu chládok, ktorý aspoň trošku stlmil to horko, ktoré panovalo dnes. Bolo naozaj strašne horúco. V L.A je to zvyčajné, ale dnes to bolo možno viac než 30 stupňov.

"Tá sprostá šatka sa mi povoľuje na hlave." zafučal Harry a naprával si svoju šatku. Zasmiala som sa, ze čo som si od neho vyslúžila urazevý výraz. Z jeho výrazu som sa ešte viac rozosmiala. So všetkými nervami si ju stiahol z hlavy a hodil vedľa seba na zem.

"Daj sem, nech ti ju zase pekne zaviažem, ty nemehlo." načiahla som sa po šatku, ale on ma chytil okolo pása a dostal ma do polohy, kde som mu sedela na kolenách ako malé dieťa.

"Smeješ sa mi a nazývaš ma nemehlom?" nadvihiol to svoje, na chlapca dosť pekne tvarované obočie.

"Keby si sa len videl, tak by si sa tiež zasmial. Ako teký malý chlapec." zachichotala som sa a brnkla mu po nose.

"Ale toho malého chlapca si pred chvíľkou bozkávala." vyplazil mi jazyk. Nevedela som, čo mu mám nato povedať, tak som sa len zasmiala a pokrútila hlavou.

"Prestaň sa mi smiať. Radšej ma pobozkaj." nahol sa k mojim perám, no ja som uhla a dala mu pusu na líco, na čo on zavrčal.

"Budú sa pozerať." skrčila som nos a mykla plecom.

"Čo ma po nich." odvrkol.

"Ale čo si o mne pomyslia?"

"Čo by mali?" spýtal sa ma.

"Ja neviem, ale.." povzdychla som si a pozrela sa na svoje ruky, ktoré som mala položené v mojom lone.

"Ty sa hanbíš, že si moje dievča?" položil mi otázku skoro nečujne a ja som sa na neho hneď zamračene pozrela.

"Čože? To nie! To si nemysli!" vychrlila som rýchlo.

"Tak ma pobozkaj, ak to teda nie je pravda." vyzval ma. Nadvihla som prekvapene obočie. To si zo mňa musí robiť žarty! Ale jeho mimika tváre neznačila, že by si robil srandu.

"Ale čo..."

"Dobre." odsekol a jeho ruky uvoľnili objatie, v ktorom som bola. Sklonil smutne hlavu a olbízol si pery. Povzdychla som si, palce som položila na jeho bradu a nadvihla mu hlavu, takže som mohla zase vidieť jeho zelené oči. Do pekla, prečo sa tvári tam smutne. Priblížila som sa k jeho tvári a svoje pery som položila k tým jeho. Chcela som sa odtiahnuť, ale na poslednú chvíľu som spojila zase naše pery s tým, že som nimi tentokrát pohybovala proti tým jeho. Jeho zovretie zase zosilnelo, nad čím som sa jemne usmiala do bozku.

"Ešte si smutný?" spýtala som sa ho, keď sme sa od seba odtiahli. S našmúlenými perami prikývol a ja som sa zasmiala.

"Ešte trošku." povedal.

"Tak to ti budem musieť dať ešte pusu." usmiala som sa na neho.

"Ja si ťa pobozkám aj sám." žmurkol a náhle som pocítila jeho pery synchronizovane sa pohybujúc s tými mojimi. Dlaňou ma pohladil po boku, pričom som vzdychla, čo hneď využil a vkĺzol svojim jazykom do mojich úst, stretávajúc sa s tým mojim. Jednu ruku som ho chytila za zátylok a tým si ho pritiahla ešte viac k sebe. Z nedostatku kyslíka sme sa od seba odtiahli a čelá si vzájomne o seba opreli.

"Tak teraz smutný určite nie som."  pošepkal mi na pery a jemne sa o ne obtrel.

"To som fakt rada."  opätovala som mu bozk a skĺzla som z neho dole do jeho lona, opjerajúc sa o jeho hruď. Jedna jeho ruka sa ocitla na mojom bruchu a druhá zase na mojej paži, po ktorej jeme prechádzal prstom.

"Fakt musíš ísť aj dnes do nemocnice?" opýtal sa ma, hovoriac mi to v blízkosti môjho ucha.

"Ešte neviem, čo tam vôbec pôjdem." povedala som.

"Ale vravela si, že dnes idzeš."

"Vravela, ale ešte neviem, či pôjdem. Robert je dnes vo firme a aj keď mi povedal, že sa vráti, nie je isté. Vždy keď ide do firmy, tak sa tam zvyčajne zdrží až do neskorého večera. Veď vieš, že tam nechodí tak často."  pozrela som sa na neho a mykla som plecom. V tom mi zavibroval mobil, ktorý som mala zastrčený vo vrecku šortiek, ktoré som na sebe mala. Vybrala som ho z vreca a odomkla ho. To je ale náhoda, píše mi braček.

Čauko, sestrička :) Ak som ťa vyrušil počas hodiny, tak sorry :D Lepšie než by som ti ma volať ;) Len som ti chceloznámiť, že sa vo firme zdržím o niečo dhlšie, ako som plánoval. :( Takže ak chceš, tak za mnou môžeš prísť do firmy, alebo povedz svojmu frajerovi, že ideš s ním domov zo školy a kľudne s tebou môže ostať aj potom. Len aby si nebola sama. Viem, že to nemáš rada ;) Vrátim sa tak okolo večere :)) Ľúbim ťa- Robert

"Kto ti píše?" prerušil ma Harry z čítanie sms správy od brata.

"To bol Robert. Mám ísť s tebou domov zo školy." odpovedala som mu.

"Aha, a prečo?" opýtal sa.

"Ako som ti povedala, vráti sa až večer. A že ak chcem, tak ho môžem ísť navštíviť do firmy. A to sa mi až tak nechce. Pamätám si, že tam pracoval taký prešatý tučko a vždy mi konúkol donut, keď som tam s mamou chodila, aby sme ocka vytiahli z jeho kancelária na obed." usmiala som sa.

"Takže nejdeš?" nadvihol obočie.

"A kam?" spýtala som sa ho, keďže som nevedela, ako bola jeho otázka smerovaná.

"Do nemocnice za Avalon." vysvetlil.

"Neviem. Ale ak nepôjdem, tak sa asi zastavím u nich doma." povedala som mu. Zvráštil obočie.

"A prečo by si tam mala ísť sama a k tomu večer?" opýtal sa tak trochu podráždene.

"To chceš, aby som mola sama doma?" povedala som skôr rečnícky.

"Nemusíš byť sama doma." žmurkol na mňa a ja som na neho strelila nechápavý pohľad.

"To si myslel ako?" prižmúrla som oči.

"No, že by si napríklad mohla ísť k nám a stráviť čas so mnou?"  odpovedal a zároveň navrhol. Trachu som prižmúrila očia tvárila sa, že premýšľam, no nakoniec som prikývla.

"To znie fajn." zašekala som mu do ucha.

"Takže po škole pôjdeme k nám. Moja mama je dnes u nejakej jej priateľky, takže sme samučičkí." pošekpal mi do ucha a svojimi silnými rukami objal moje brucho. To, že budem s Harrym sama sa mi nejakým spôsobom páčilo.

"Dobre." tiež som zašepkala a ani neviem prečo som vlastne šepkala. Asi preto to bolo len tak. Jeho objatie ešte viac zosilnelo a jeho dych som pocítila na mojej pokožke na mojom krku.

"Je mi s tebou tak dobre." zašepkal proti môjmu krku a hneď som pocítila jeho pery na ňom. Privrela som oči, užívajúc si jeho bozky na mojom krku.

"Aj mne s tebou."  usmiala som sa, stále so privretými očami.

______________________________________________________________________________

Ahoojte lásky moje :)) konečne nová časť a dúfam, že sa Vám páčila :D je písaná narýchlo, keďže hneď padám vonku s kamoškami :DDD Ako si užívate leto?? Ja suprovo a už sa neviem dočkať Augusta :))) V našej dedine sú slávnosti, tak preto :DDD PRosííím o komentáky a fakt ma poteší každý Váš názor :)))  sorry za chyby, ja to potom opravím :)))) nechcem byť dhlá, takže čaute a Milujeeem Váááás ♥

Vote and Comment

*Rossalin*