Ráno som sa zobudila na zvuk prichádzajúcej správy. Bolo to zvláštne. Každé ráno sa totiž budím na otravný zvuk budíka mojej "drahej polovičky". Min Yoongi. Známy tiež ako idol AgustD alebo Suga. Vzali sme sa pred približne rokom. Ale nebolo to zrovna plánované. Vlastne....svadba bola plánovaná ale nie nami. Celú túto svadbu a spoločné bývanie naplánovali naši rodičia. Zo začiatku nám to bolo celkom jedno. Ja som bývala s mojimi kamarátkami, on zas s jeho kamarátmi a žiadny kontakt medzi nami neprebiehal. Len pred rodičmi sme sa hrali na ten sladký pár. Všetci naši kamaráti vedeli, že to tak nie je. Asi dva mesiace po svadbe si nás rodičia zavolali a oznámili nám, že by sme mali bývať spolu. Predstava spoločného bývania ani neprichádzala do úvahy. Ale nemali sme na výber. Nakoniec to nebolo až tak zlé. Každý deň bol vlastne rovnaký. Yoongiho budík, spraviť Pánovi dôležitému raňajky a kávu, odišiel, celý deň som bola sama doma, večer sa vrátil, večera, spánok. A takto to ide každý deň. Komunikácia s ním nulová a šanca na lásku na bode mrazu. Ale dnes to bolo inak. Unavene som sa dvihla z postele s pozrela som sa na miesto vedľa mňa. Prázdne. Pravdepodobne už odišiel do práce. Z nočného stolíka som zobrala môj mobil a pozrela som sa kto mi písal. Bola to Jennie. Moja najlepšia kamarátka.
Jennie: Dnešok platí?
Jennie: Lis~ odpíš
Ja: Prepáč ešte som spala....ale áno platí to
Jennie: Čože?! Ty si dnes spala do 11?! To akože pán Min genius nepotreboval jeho rannú kávu?
Ja: Čože?! To už je 11?!
Jennie: Niekto sa nám tu nepozerá na čas xD už je 11:21 o hoďku ťa čakám v kaviarni paa
Po tomto som vybehla z postele a rýchlo som sa rozbehla do sprchy. Čo najrýchlejšie som sa osprchovala a šla som sa obliecť. Na make-up úprimne kašlem ale dnes som sa proste nalíčiť chcela. Spravila som si len jemný make-up, dala som na seba prvú voňavku ktorú som schmatla a s mobil a bežala som dole schodmi. Na poslednom schode som sa s dakým zrazila, ale vzápätí ma zachytil za pás, a tým zabránil môjmu pádu. Otvorila som oči, ktoré som od zľaknutia mala zatvorené a uvidela som Yoongiho.
,,Heej spomaľ kam sa tak ponáhľaš?" usmial sa na mňa. V posledných dňoch na mňa bol milý. Až moc milý. Prišlo mi to strašne divné.
,,Yoongi? Nemal by si byť s chalanmi v práci?"
,,Akurát som chcel ísť. Dnes ideme neskôr. Chcel som sa ísť pozrieť, či ešte spíš ale očividne nie. A ty? Kam ideš?" skontrolovať či ešte spím?! Takže namiesto toho aby sa sťažoval že prečo nie som hore a ralno si na stole nenašiel jeho kávu, ktor podľa neho vždy presladím, ma teraz chodí kontrolovať?! Čo príde ďalej? Nedaj Bože ma začne aj objímať.
,,Noo ideme s Jennie na kávu. A prosím mohol by si ma pustiť? Už teraz nestíham" oznámila som mu a vymanila som sa z jeho objatia.
,,Za koľko tam máš byť?" spýtal sa.
,,O 15 minút" povedala som zatiaľ čo som sa obúvala.
,,Okej. Zaveziem ťa" iba som sa naňho otočila a pozerala som sa naňho s otvorenými ústami.
,,Čo? Mám to po ceste" znova sa usmial. Keď stretnem jedného z chalanov, musím sa ich spýtať, čo za drogy mu to podstrčili.
,,Aha....Tak do..bre.....asi" odpovedala som, zatiaľ čo som si obliekala riflovú bundu.
,,Môžme ísť?" spýtal sa Yoongi keď sa aj on obul a dal si čiernu koženú bundu. Len som prikývla a vyšli sme z domu. Sadla som si na miesto spojazdca a potichu som sedela.
,,O koľkej prídeš domov?" prerušil Yoongi ticho keď sme boli už takmer na mieste. Pred malou kaviarňou už som videla stáť moju kamarátku Jennie. Yoongi zastavil pred kaviarňou. ,,Tak si to užite" povedal a pobozkal ma na líce. Pár sekúnd som len sedela v šoku, ale potom povedala len "ahoj" a vystúpila som z auta, stále mierne v šoku. Yoongi odišiel a ja som šla objať Jennie, ktorá vyzerala byť v takom istom šoku, ako ja.
,,T-to bol....Yoongi?!"
,,Ja neviem. Podľa mňa mu chalani buď podstrčili drogy alebo ho vymenili za dajakého týpka, ktorému povedali že náš vzťah je dokonalý" povedala som a obe sme sa zasmiali.
,,Takže káva a nakupovať?" spýtala sa Jennie.
,,Nebolo by to lepšie naopak?" usmiala som sa.
,,Máš pravdu" uznala a ja som s úsmevom odpovedala ,,ja vždy".
